Banský náučný chodník
Po stopách baníckej slávy v Novej Bani
Trasa B
Objekty baníctva v 18. a 19. storočí
Banský náučný chodník
Trasa náučného chodníka vedie popri najvýznamnejších bansko-technických a historických pamiatkach súvisiacich s ťažbou drahokovových rúd v Novej Bani. Chodník je rozdelený na dva historicko-tematické okruhy. Trasa A (čierna) s dĺžkou 4,3 km a prevýšením 210 m vedie po stopách povrchovej aj podzemnej banskej činnosti v stredoveku, prechádza náročnejším lesným terénom v oblasti Mýtneho vrchu a Gupne v južnej časti ložiska. Trasa B (zelená) je o niečo menej náročná a vedie prevažne v intraviláne mesta v časti Vŕšky. Má dĺžku 5,6 km a prevýšenie 130 m. Prezentuje hlavne baníctvo 16. až 19. storočia vrátane objektov úpravy rúd a banského vodohospodárskeho systému.
Banská činnosť v katastri mesta Nová Baňa siaha minimálne do prvej polovice 14. storočia. Prvá písomná zmienka o nej je z roku 1337 a hovorí o prenájme rudných mlynov pukanským ťažiarom. Od roku 1345 malo mesto vlastnú samosprávu a mestskú kanceláriu. Po vzniku Zväzu dolnouhorských (stredoslovenských) banských miest sa mesto stalo jeho súčasťou. S baníctvom je spojená aj významná stredoveká donácia špitálu a Kostola sv. Alžbety nazývaného Špitálskym kostolom (1391). Ich fundátorom bol tunajší nájomca banskej komory H. Eisenrinkel. Sídlom komory bola dnešná budova historickej radnice (Pohronské múzeum). Obdobie stredoveku je spojené s prvou a najväčšou konjunktúrou tunajšieho baníctva, keď boli dobývané hlavne bohaté partie žilníka Reissenschuch. Ťažba tu prebiehala povrchovo i hlbinne a jej pozostatky dokumentuje trasa A. Počas 16. a 17. storočia prestávala byť ťažba v tejto južnej časti ložiska výnosná a ťažisko dobývania sa presunulo na žily v severnejšejčasti ložiska (trasa B). Preto sa razila aj dlhá Hronská dedičná štôlňa, ktorej úlohou bolo odvádzať banské vody do rieky Hron. Najdlhšie využívanou ťažnou a čerpacou šachtou bolo banské dielo Althandel (Starý závod). Túto šachtu si vybral za miesto postavenia svojho parného atmosférického stroja aj anglický konštruktér Isaac Potter. Jeho stroj tu fungoval v rokoch 1722 až 1729 a bol prvým fungujúcim banským čerpacím strojom na parný pohon mimo Veľkej Británie. Pre efektívnejšie čerpanie banských vôd bola na konci 18. storočia vyrazená nová šachta František. Taktiež bola postavená nová vodná nádrž (Tajch), ktorá zásobovala čerpacie kolesá i nové stupy, čo umožnilo efektívnejšiu úpravu chudobnejších rúd. Aj vďaka týmto opatreniam nastala na prelome 18. a 19. storočia posledná konjuktúra tunajšieho baníctva. Aktívnu ťažbu, ktorá bola od tridsiatych rokov 19. storočia čoraz stratovejšia, štát ukončil v roku 1887. Pokusy odpredať bane súkromným investorom boli neúspešné, podobne ako pokusy ku koncu Prvej česko-slovenskej republiky obnoviť ťažbu so štátnou pomocou. V roku 2016 vznikol v Novej Bani Novobanský banícky spolok, ktorého cieľom je chrániť a pripomínať si banícke dedičstvo a tradície v našom meste.
Novobanské drahokovové ložisko sa nachádza na juhozápadných svahoch vrchu Háj (Himmelreich) na rozhraní pohorí Vtáčnik a Pohronský Inovec. Patrí medzi tzv. nízkosulfidačné epitermálne ložiská žilného typu. Je vyvinuté v prostredí silne alterovaných neogénnych vulkanických hornín, prevažne andezitov a ryolitov. Rudné žily sledujú severojužný zlomový systém a tiahnu sa takmer rovnobežne s masívom Hája (Himmelreich), s ktorým sú priestorovo aj geneticky späté. Žilná výplň je tvorená prevažne kremeňom a jeho odrodami (chalcedón, jaspis a zriedkavo tiež ametyst). Hlavnými rudnými minerálmi v počiatkoch ťažby boli tzv. ušľachtilé rudy striebra (najmä akantit) a zlato (elektrum), ťažené v podpovrchovýchpartiách žíl najmä v oblasti Gupne. Tzv. kýzové rudy, tvorené hlavne pyritom, sa ťažili neskôr v 18. a 19. storočí v oblasti Vŕškov. Medzi vzácne minerály na novobanskom ložisku patria proustit, pyrargyrit, matildit, auripigment, uytenbogaardtit a z druhotných minerálov najmä známy novobanský farmakosiderit, ktorého vzorky z konca19. storočia zdobia zbierky mnohých svetových múzeí. Významnejšie žily boli pomenované: Reissenschuch (oblasť Gupne), Kreuz, Jozef, Jakub, Alžbeta a Vavrinec (oblasť Vŕškov), Katarína, Matej, Maximilián a Ferdinand (pod Námestím slobody a farským kostolom, blízko miesta,
kde sa práve nachádzate). V oblasti Kalvárie a Šibeničného vrchu sa ťažili žily Johana, Nepomuk a Krakauer a v severnej časti mesta (Neufang) žila Freischurf. Hlavnými ťažobnými banskými dielami v meste boli štôlne Reissenschuch, Finer a Ringl v južnej časti ložiska v oblasti Gupne, šachty Althandel, Himmelreich, Narodenia Panny Márie, František a Jozef, ako aj štôlne Svornosť, Trojkráľová, František, Terézia a Ján Krstiteľ na Vŕškoch, Svätodušná štôlňa pod vrchom Cingrík, štôlňa Kreuz (sv. Jána z Kríža) v blízkosti centra mesta pod Zvoničkou, štôlne Johana a Nepomuk pod Kalváriou a štôlňa Sieben Kunsten v Neufangu.
Štôlňa Matej
Lokalizácia: V zalesnenom území mimo intravilánu mesta, na úbočí vrchu Gupňa (18.64633°,48.42086°), v nadmorskej výške 297 m. Lokalita je prístupná po lesnej ceste, pokračovaním ulice Pod Gupňou, smerom do sedla medzi Gupňou a Mýtnym vrchom. Pred ústím štôlne sa nachádza tiež viditeľný odval (halda) jaloviny.
Štôlňa Matej reprezentuje jedno z menších banských diel, ktoré vznikli zväčša až počas raného novoveku. Boli vyrazené v chudobnom pásme medzi južným a severným banským revírom (Obr. A2-2). Toto územie je čiastočne tvorené alterovanými ryolitmi. Intenzita alterácií sa zvyšuje s blízkosťou mohutného žilníka Reissenschuch vyvinutého na kontakte ryolitu a pyroklastických brekcií andezitového zloženia v oblasti sedla pod Mýtnym vrchom.
Cieľom týchto banských prác v ranom novoveku bolo dosiahnuť okrajové časti žilníka Reissenschuch. Podobných štôlní bolo na juhozápadnej strane Gupne a Mýtneho vrchu vyrazených viac ako tucet. V priamom okolí štôlne Matej sa nachádzali štôlne Juraj, Kronberger a Mokrého. Poniže, pri novobanskom potoku, štôlne Šancová, Johannislauf a Hlboká. Ďalej smerom na juh štôlne Ondrej, Hruška, Mikuláš a minimálne jedna bezmenná. Najdlhšou a najstaršou z týchto banských diel razených východným smerom bola štôlňa Ringl, ktorá sa nachádzala za špitálom pri Kostole sv. Alžbety. Merala približne 500 metrov a mala viacero krížnych prekopov. Podľa objemu haldy a záznamov na banských mapách bola v tejto oblasti štôlňa Matej druhou najdlhšou, keďže jej dĺžka dosahovala viac ako 250 m.
Tieto štôlne sledovali nevýrazné kremenné žilky s rudnými minerálmi s vyšším obsahom drahých kovov, ktoré však v ryolitovom masíve pomerne rýchlo vykliňovali. Dĺžka väčšiny týchto štôlní preto málokedy presahovala prvé desiatky metrov. Mnohé z týchto krátkych štôlní neskôr slúžili ako ľadové pivnice a sklady potravín.
Povrchové banské diela na žile Reissenschuch
Lokalizácia : V extraviláne mesta, v zalesnenom sedle medzi Gupňou a Mýtnym vrchom (18,64903°; 48,41818°), v nadmorskej od výške 335 m do 420 m. Prejavy povrchovej banskej činnosti sa nachádzajú v širokom pásme v samotnom sedle a tiež na úbočí Gupne. Lokalita je prístupná pešo, „promenádou“ asi 1 km od Štúrovej ulice alebo z východnej strany od bývalej hlavnej cesty Nová Baňa – Žarnovica, strmým údolím pod Havraňou skalou („hore Finierňou“).
Početné povrchové banské diela: pingy, prepadnuté podpovrchové dobývky a šachtice sledujú mohutný východ žily Reissenschuch na zemský povrch, v severno-južnom smere, v dĺžke viac než 650 m a šírke 200 m. Pingy majú typický lievikovitý tvar s priemerom od 5 do 15 m a hĺbku do 5 m.
Banské diela v tejto lokalite patria medzi najstaršie v Novej Bani. Vznikali pravdepodobne od začiatku 14. storočia ešte predtým, ako pochádzajú prvé písomné zmienky o tunajšej hlbinnej ťažbe. Je pravdepodobné, že morfologicky výrazný profil masívu Gupne a Hája, tvoreného alterovanými horninami (andezitovými pyroklastickými brekciami) v pásme žilníka Reissenschuch, s početným výskytom úlomkov žilného kremeňa, pútal pozornosť stredovekých prospektorov. Úzky hrebeň Mýtneho vrchu smerom na sever prechádza do mohutnej ryolitovej intrúzie masívu Hája, žila Reissenschuch sa však na rozhraní pásma alterovaných hornín a ryolitu smerom na sever postupne vykliňuje.
Žila Reissenschuch bola najintenzívnejšie povrchovo dobývaná práve v týchto miestach, v sedle medzi Mýtnym vrchom a Gupňou. Bohaté výberové rudy z povrchových častí žily sa tu získavali ručne, vizuálnym triedením vykopanej a vysekanej horniny z telesa žily. V okolí píng a šachtíc sa nachádzajú menšie odvaly – zvyšky vyťaženej rudy a kremennej žiloviny. V kremenných žilkách je dodnes možné nájsť ušľachtilé rudy striebra ako aj viditeľné zlato.
Podzemné baníctvo na žile Reissenschuch: štôlne Finer, Maden Klotzer a Felix
Lokalizácia: Uvedené banské diela sa nachádzajú v lokalite Predný Rajšuch, v malom údolí na východnom svahu Gupne pod Havraňou skalou (Finierňa), pomerne blízko seba a reprezentujú stredoveké podpovrchové baníctvo v južnej časti novobanského ložiska.
Horná štôlňa Finer
Lokalizácia: horná časť údolia Predný Rajšuch (Finierňa, 18° 39′ 6.67″, 48° 25′ 11.28″, 293 m n.m.).
Horná štôlňa Finer sa objavuje na starých banských mapách z polovice 18. storočia. Podobne ako iné banské diela v južnej časti novobanského ložiska je však pravdepodobne omnoho staršia. Spolu so strednou a dolnou štôlňou Finer ťažili stredné partie žily Reissenschuch v obzoroch nad úrovňou Hrona (miestnou eróznou bázou). Podľa zvyškov rudných minerálov na halde tu žila obsahovala viac kýzových (pyritových) rúd v pomere k ušľachtilým a výberovým rudám na rozdiel od vrchných partií ťažených povrchovým spôsobom.
Štôlne Madenklotz a Barbora
Lokalizácia: stredná časť údolia Predný Rajšuch (Finierňa), strmý východný svah Gupne smerom k povrchovým dobývkam, pod skalným výčnelkom (18° 39′ 08″, 48° 25′ 05″).
Obidve štôlne sa nachádzali v tesnej blízkosti na strmom svahu Gupne pod mohutnými povrchovými dobývkami. Štôlne sú zaznamenané na viacerých mapách z polovice 18. storočia, neskôr boli zrejme premenované, resp. uzavreté.
V podzemných priestoroch patriacich, pravdepodobne, k štôlni Madenklotz sa nachádzajú unikátne ručne razené chodby a dobývky na žile Reissenschuch. Dobývky predstavujú úzke a strmé vydobyté priestory po vyťaženej žile so zanechanými bezpečnostnými piliermi, ktoré od seba oddeľujú úzke steny dobývok (miestami menej ako 1 m). V dobývkach sú zachované opustené čelby so stopami po ručnom kresaní pomocou kladivka a želiezka. V početných čelbách je možné vidieť zvyšky podpovrchovej zóny rudnej žily Reissenschuch so zachovanými charakteristickými textúrnymi prvkami.
Štôlňa Felix alebo Horná Reissenschuch
Lokalizácia: spodná časť údolia Predný Rajšuch (Finierňa), pri ústí do doliny Hronskej nivy, nad bývalou cestou prvej triedy medzi Novou Baňou a Žarnovicou, oproti benzínovému čerpadlu Optima (18° 39′ 11.87″, 48° 25′ 5.91″, 220 m n.m.).
Štôlňa pri ústí doliny Finierňa je nápadná veľkou haldou hneď vedľa štátnej cesty. Voda vytekajúca zo štôlne je zachytená rezervoárom a využívaná ako vodný zdroj.
Na niektorých historických mapách a prameňoch je táto totožná s Hornou štôlňou Reissenschuch, čo je pravdepodobne jej pôvodný názov. Ako Felix sa označuje na mapách z konca 18. a 19. storočia.
Od križovatky štátnych ciest „pod Gupňou“ (pri bývalom dolnom hostinci, vyznačenom už na mapách z polovice 18. storočia) vedie k štôlni Felix historická banícka cesta po východnom úbočí Gupne so zachovalým a zaujímavým výsekom do skaly v tvare lichobežníka, ktorý pravdepodobne znázorňuje hranicu banského poľa štôlne Reissenschuch.
Dedičná štôlňa Reissenschuch
Prvý údaj o dedičnej štôlni Reissenschuch pochádza z r. 1383 a patrí medzi jeden z prvých záznamov o odvodňovacích dedičných štôlňach na Slovensku. Štôlňa slúžila na odvodňovanie hlbokých dobývok na žile Reissenschuch. Potreba odvodňovacej dedičnej štôlne ležiacej nízko nad úrovňou Hrona svedčí o existencii rozsiahlej ťažby v masíve Gupne koncom 14. storočia. Vzhľadom na pevnosť horniny, ktorými je masív Gupne budovaný, rozsah ťažby a rýchlosť ručného razenia banských diel v tomto období, je možné domnievať sa, že baníctvo v Novej Bani malo v tom čase za sebou už niekoľko 10-ročnú históriu výnosnej ťažby bohatých výberových rúd.
Dnes sa presne nevie, kde sa nachádzalo ústie pôvodnej dedičnej štôlne. Na základe starých banských máp je však možné situovať ústie štôlne do úrovne bývalej hradskej cesty vedúcej z Novej Bane do Žarnovice. V roku 1583 mala štôlňa dĺžku 125 banských siah (asi 250 m). Počas nasledujúcich storočí, sa ako jej majitelia, vystriedali viacerí súkromní ťažiari a aj erár. Štôlňa Reissenschuch bola v prevádzke až do druhej polovice 18. storočia, v poslednom období ťažby však už pracovala so stratou.
V okolí jej ústia sa nachádzalo niekoľko technických zariadení: stúp na drvenie rudy a čerpacích kolies, ktoré boli poháňané sústavou vodných jarkov odoberajúcich vodu z Hrona. Náhonové vodné jarky viedli z oblasti od hate pri starom moste v Rudne nad Hronom k stupám pri štôlňach Reissenschuch a Felix a odtiaľto ďalej na juh až po bývalý dolný hostinec južne od mesta. Tu sa hronské jarky zlievali s vodnými jarkami tečúcimi z Novej Bane a ústili do Hrona. Koryto Hrona bolo podľa starých máp v tých časoch omnoho bližšie k mestu – severnejšie ako v súčasnosti. Vodné jarky boli v 16. storočí často ničené počas sporov s Dóciovcami, majiteľmi hradu Revište, ktorých pozemky so spornou hranicou priamo susedili s banskými poľami. Vodné jarky sa v tejto oblasti nezachovali.
Ťažobné a vetracie šachtice
Lokalizácia: V zalesnenom území mimo intravilánu mesta, pri lesnom chodníku medzi sedlom pod Mýtnym vrchom a úpätím Gupne (18.64944°,48.41956°), v nadmorskej výške 360 m. Otvorené šachtice sa nachádzajú v pingovom poli reprezentujúcom intenzívnu povrchovú ťažbu na žile Reissenschuch.
V súvislosti s postupom baníctva vertikálnym smerom od povrchu do podzemia dochádzalo už plytko pod povrchom k vzájomnému prepojeniu jednotlivých banských diel. Takto vznikol v podzemí Gupne a Mýtneho vrchu rozsiahly systém prepojených dobývok a sledných chodieb, ktorý bolo z dôvodu zabezpečenia prijateľných pracovných podmienok nevyhnutné vetrať a odvodňovať.
Na vetranie podzemných priestorov slúžili tzv. vetracie šachtice. Na rozdiel od ťažobných šachtíc osadených vrátkami (rumpálmi) na ťažbu rudy a prepravu baníkov do podzemia boli vetracie šachtice razené prevažne dovrchne, smerom z podzemia na povrch, preto často nemajú v teréne viditeľný zreteľný odval (haldu).
Stredné a hlbšie dobývky v masíve Gupne a Mýtneho vrchu boli vetrané systémom šachtíc a komínov. Dodnes sa zachovalo málo z nich, vrátane vetracieho komína vedúceho pravdepodobne z úrovne dedičnej štôlne Reissenschuch s ústím ležiacim nízko nad úrovňou bývalej cesty 1. triedy medzi Novou Baňou a Žarnovicou, v blízkosti dnešnej čerpacej stanice Optima (48.419207°; 18655692°). Komín má výnimočne zachovalý úzky, ručne kresaný obdĺžnikový profil. (Obr. A5-3a,b foto vetráku nad Optimou z 2003)
Odvodňovanie systému banských diel v tejto oblasti zabezpečovala dedičná štôlňa Reissenschuch s nadmorskou výškou ústia, v úrovni nivy Hrona (miestnej eróznej bázy, v cca 205 m n. m.). Vertikálny rozsah vzájomne prepojených podzemných banských diel v oblasti Gupne bol takmer 170 m vrátane hlbokých partií pod úrovňou dedičnej štôlne.
Gupňa a Rabenstein
Lokalizácia: V zalesnenom teréne mimo intravilánu mesta, v plytkom sedle medzi Gupňou a Havraňou skalou (18.65022,48.42147°), v nadmorskej výške 425 m. Miesto je prístupné strmým chodníkom zo sedla pod Mýtnym vrchom alebo lesnou cestou smerom od Zvoničky.
Oblasť medzi dnešnými vyhliadkovými lokalitami Gupňa (Červená skala) a Rabenstein (Havrania skala) bola v minulosti zaujímavá tiež z hľadiska ťažby rúd. Obidve morfologicky výrazné bralá sú budované nepremenenými ryolitmi odolnými voči zvetrávaniu. Tvoria súčasť mohutnej ryolitovej extrúzie masívu Hája (Himmelreich), kde bol od stredoveku až do začiatku 20. storočia ťažený ryolit ako surovina na výrobu mlynských kameňov.
V samotnom ryolite, na kontakte s alterovanými andezitovými pyroklastikami, sa vyskytujú tenké kremenné žilky s obsahom Au-Ag rúd. Obsah zlata v týchto žilkách miestami dosahuje 5 -10 g/t. V tejto lokalite sa nachádza menšia povrchová dobývka S-J smeru, ktorá sledovala jednu z takýchto žiliek. Na stene dobývky sú viditeľné zvyšky sekundárnych premien kýzových (pyritových) rúd hrdzavohnedej farby. Žilka bola v severnej časti sledovaná tiež krátkou, priečne razenou kutacou štôlňou. Okrem zreteľného miesta ústia štôlne sa zachovala tiež menšia halda so zvyškami kremennej žiloviny so stopami rudných minerálov (akantitu).
Šachta Klingsbittner
Lokalizácia : Ústie šachty (resp. šácht) sa nachádza blízko lesnej cesty vedúcej zo Zvoničky na Havraniu skalu, asi 200 m od vyhliadky na Havranej skale. Od lesnej cesty (bývalej prístupovej cesty do kameňolomu na Háji) je vzdialená asi 50 m (18° 39′ 09.24″, 48° 25’ 24,36“). Je to najvyššie položená šachta v Novej Bani (427 m n.m.). Miesto je prístupné pešo od Zvoničky alebo z južnej strany od Gupne a Havranej skaly. Ústia šácht boli zrekonštruované a zabezpečené v r. 2014. K šachte vedie upravený lesný chodník.
Šachta Klingsbittner je jedna z najstarších v Novej Bani, spomína sa koncom 14. storočia (1383) v súvislosti so štôlňou Reissenschuch, ktorej dĺžka údajne siahala až po nárazisko šachty. Bola razená ako vetracia a ťažná šachta pre sledovanie predpokladaného pokračovania žilníka Reissenschuch smerom na sever. Takto ju popisuje aj banský lekár P. P. Bonannus, ktorý ju spomína vo svojej správe z roku 1660. V 18. storočí sa už v dokumentoch o jej využívaní nič nespomína, pretože v jej okolí sa nenachádzali žiadne žily hodné dobývania.
V súčasnosti sa v mieste šachty nachádzajú dve jamy vzdialené od seba asi 5 m. Ústie väčšej jamy má rozmery asi 3 x 2 m, menšia jama približne 1 x 2 m. V okolí šachty je nápadná halda, viditeľná z lesnej cesty. Podľa archívnych údajov bola šachta hlboká 60 siah (asi 130 m) a mala údajne dosahovať až po výškovú úroveň dobývok v štôlňach Reissenschuch, Finer a Ringl.
Jej názov sa zachoval z rôznych zdrojov nejednotne: Klein Schiller, Klingspitzner, atď. Názov Klingsbittner sa však vyskytuje najčastejšie aj na historických mapách z 18. storočia. Medzi miestnymi obyvateľmi je známa ako „Kamenná šachta“, ktorá bola stáročia „využívaná“ tiež ako veľká odpadková jama, často aj pre uhynuté domáce zvieratá. Areál šachty je v súčasnosti ohradený a zabezpečený proti možnému pádu, pohyb v blízkosti jám je napriek tomu nebezpečný.
Dolná štôlňa Jána z Kríža (Kreuz)
Lokalizácia: V intraviláne mesta, na verejnom priestranstve pred domom č. 837 na Štúrovej ulici, blízko križovatky s ulicami Májovou a Pod Gupňou, v blízkosti stredu mesta (18°38’32.9″, 48°25’28.2″), v nadmorskej výške 226 m n. m. Ústie je pod úrovňou terénu (cesty s premostením ponad štôlňu). V súčasnosti je vstup obnovený (od mája 2017) a zabezpečený kovovou mrežou.
Dolná štôlňa Ján z Kríža (spolu s hornou štôlňou, ktorá sa nachádza asi 100 m východne v údolí smerom „na Zvoničku“) dobývala krátku žilu Kreuz JZ – SV smeru. Spomína sa od konca 18. storočia. Je najjužnejšie položenou baňou v severnom banskom revíri. Prvé zmienky o štôlni sú z roku 1764. V roku 1769 v nej pracovali iba siedmi baníci, v roku 1786 ich tam pracovalo už 12, pričom banský závod vykazoval v tomto roku zisk 250 zlatých. V roku 1805 tu bola prevádzka zastavená ako dôsledok dlhodobej stratovosti. V časoch úpadku novobanského baníctva, v roku 1822, sa v štôlni vykonávali už len kutacie práce. V blízkosti Dolnej štôlne Kreuz prechádza hronská dedičná štôlňa Graner, nafáraná pomocou dôležitých prevádzkových šácht Kreuz a Tobias. Šachta Kreuz umožňovala prístup do dedičnej štôlne v miestach, kde sa pripájala dôležitá vetva – Hermanov prekop, smerujúca pod dnešné Námestie slobody. Asi 100 m severozápadne, v blízkosti šachty Tobias, sa spájali dve hlavné vetvy dedičnej štôlne: Graner a Neufang (bližšie pozri text na tabuli dedičnej štôlne Graner-Neufang – zastávka B13 na Baníckom námestí). Pri pohľade do ústia dolnej štôlne je viditeľná murovaná kamenná výstuž, typická pre obdobie 18. – 19. storočia . Podľa máp z 19. storočia je s hornou štôlňou Ján z Kríža v podzemí spojená úpadným prekopom s krátkym medziobzorom, a tak banské dielo vytvára súvislý systém podzemných chodieb s celkovou dĺžkou asi 1 km. V súčasnosti nie sú bane prístupné, chodba dolnej štôlne je zanesená veľkým množstvom kýzového kalu.
Horná štôlňa Jána z Kríža (Kreuz)
Lokalizácia: V blízkosti intravilánu mesta, v údolí Na Zvoničku (18.643471°, 48.425377°), v nadmorskej výške 255 m n. m. Ústie je nad úrovňou eróznej ryhy (na druhej strane oproti lesnej ceste). V súčasnosti je vstup obnovený (od r. 2018) a zabezpečený kovovou mrežou.
Horná štôlňa Ján z Kríža tvorí najvrchnejší obzor banských prác na žile Kreuz. Spolu s dolnou štôlňou, medziobzorom a dobývkami tvoria komplex banských diel na tejto žile v južnej časti centrálneho žilného systému. Boli razené v rovnakom čase, počas druhej polovice 18. storočia. Žilu Kreuz zaraďujeme na základe jej minerálnej výplne medzi tzv. kýzové žily, kde prevládajúcim rudným minerálom je pyrit, jemne roztrúsený v kremennej žilovine. Vplyvom exogénnych činiteľov pyrit zvetráva a mení sa na zmes oxidov a hydroxidov železa (kýz) s charakteristickou okrovohnedou farbou. Kýzové rudy zaraďujeme medzi chudobnejšie, s náročnejšou technológiou metalurgického spracovania. Pred štôlňou môžeme vidieť objemnejšiu haldu (odval) jaloviny.
Šachta Althandel
Lokalizácia:
V údolí vedúcom k mariánskej kaplnke v Kohútove, ohlbeň sa nachádzala pravdepodobne v dnešnej záhrade patriacej k pozemku č. 553, (18.643074°, 48.428965°) na Mariánskej ul. (časť Vŕšky), v nadmorskej výške 262 m n. m.; k objektu patrí tiež výrazná halda nachádzajúca sa na pozemku č. 548.
Z hľadiska ekonomického významu a rozsahu dobývacích prác bola šachta Althandel najdôležitejším banským dielom v Novej Bani. Okolie bývalého ústia šachty, kde v minulosti stáli ťažné zariadenia a prevádzkové budovy šachty, sa dodnes nazýva „Gápeľ“. Šachta mala celkovo šesť dobývacích obzorov. Prvý obzor – štôlňa Baptista – sa nachádzal v hĺbke asi 35 m. Obzor hronskej dedičnej štôlne Graner-Neufang šachta dosiahla v hĺbke 68 m. Pod úrovňou dedičnej štôlne boli vyrazené tri hlbinné obzory: prvý v hĺbke asi 25 m, druhý asi 50 m a posledný, na ktorom bola šachta ukončená, v hĺbke zhruba 70 m pod dedičnou štôlňou. Celková hĺbka šachty bola okolo 140 – 150 m. Šachta sa v dokumentoch spomína od polovice 16. storočia. Ťažili sa v nej spočiatku pomerne bohaté výberové rudy najmä zo žíl Jakub a Jozef, neskôr (v 19. storočí) tiež kýzové rudy zo žily Vavrinec. Na objemnej halde pod šachtou je možné dodnes nájsť kremennú žilovinu so zvyškami rúd s obsahom Au až do 6 g/t.
Do konca 17. storočia boli vyťažené rudy od povrchu až po úroveň obzoru hronskej dedičnej štôlne (Graner), ktorou voda prirodzene odtekala zo šachty do Hrona. Problémy nastali s postupom ťažby pod úroveň dedičnej štôlne, keď už nebolo možné ťažiť bez sústavného čerpania banských vôd z hlbokých dobývok. Na šachte boli postupne inštalované čerpacie zariadenia na rôzny pohon: konské gáple a rôzne vodné kolesá. Problémy s čerpaním vody mal vyriešiť „ohňový stroj“, ktorý postavil anglický mechanik Izák Potter podľa vzoru strojov Newcomenovej konštrukcie. Na šachte bol
v prevádzke v rokoch 1722 – 1729 a bol to prvý stroj tohto typu na európskom kontinente (mimo Anglicka). Parný stroj na šachte Althandel fungoval prvé dva roky len s problémami. Do plnej prevádzky bol uvedený na jar v roku 1724 po úpravách J. E. Fischera von Erlach. Ako na veľkú európsku raritu sa naň prišlo pozrieť viacero zahraničných odborníkov a učencov. Vďaka tomuto stroju sa mesto Nová Baňa nezmazateľne zapísalo do dejín svetovej techniky. Banský závod však napriek tomu nebol schopný udržať svoju ziskovosť a po rozpade súkromného ťažiarstva sa dostal do rúk štátu a mesta. Koncom 18. a začiatkom 19. storočia bol banský závod Althandel vďaka opatreniam banského správcu J. Lilla opäť vysoko ziskový. Na šachte pracovalo vtedy vyše 150 robotníkov. Po krátkom období relatívnej prosperity bola šachta od prvej polovice 19. storočia udržiavaná v stratovej prevádzke až do ukončenia ťažby v roku 1887.
Šturc a šachta Himmelreich
Lokalizácia: Informačný panel sa nachádza v časti Vŕšky, v lokalite Gápeľ, nad horným okrajom prepadliska Šturc v blízkosti predpokladaného ústia šachty Himmelreich (18.641894, 48.430260), v nadmorskej výške 295 m n. m. Celý objekt sa nachádza na súkromných pozemkoch č. 723 a 729.
Rozsiahle, morfologicky výrazné prepadlisko s názvom Šturc vzniklo pravdepodobne plytkou povrchovou ťažbou žíl Alžbeta, Terézia a Vavrinec. Povrchové a neskôr prepadnuté plytké podpovrchové banské práce tu prebiehali pravdepodobne v 14. a 15. storočí, ale možno aj skôr. Vtedy boli ťažené bohaté výberové rudy z vrchných partií žíl. Haldy z tejto mohutnej dobývky boli neskôr, v 17. a 18. storočí, znova ťažené a ich poloha bola často predmetom územných sporov majiteľov banských polí na Vŕškoch.
Rozsah dobývky (asi 50×100 m s hĺbkou okolo 20 m) svedčí o prosperujúcej ťažbe rúd v stredovekom období. Je možné sa domnievať, že zisky z tejto lokality sa výrazne podieľali na prosperite mesta na prelome 14. a 15. storočia, keď boli postavené mnohé významné budovy: farský kostol, kláštor, kostol a špitál sv. Alžbety. Dobývka „Sturz“ je zakreslená na skoro všetkých historických mapách a bansko-polohopisných plánoch z 18. a 19. storočia. Postupom osídľovania a rozširovania intravilánu mesta priamo do baníckych oblastí (na Vŕšky) boli svahy a dno dobývky upravené kvôli stavbe rodinných domov. Napriek tomu je aj dnes možné voľným okom rozoznať jej morfológiu a rozsah dobývacích prác. Šachta Himmelreich bola vyhĺbená v blízkosti povrchovej dobývky Šturc a siahala po úroveň štôlne Ján Krstiteľ do hĺbky približne 60 m. Ústie šachty bolo pomerne vysoko položené (nadmorská výška 305 m n. m.) a jej názov bol asi odvodený od názvu blízkeho vrchu Himmelreich, čo je historický názov Hája (710 m n. m.). Účelom šachty bolo sprístupnenie podpovrchových dobývok na žile Vavrinec na úrovní štôlní Ján Krstiteľ a Ján Evanjelista. S týmto cieľom navrhol v roku 1781 J. Lill jej opätovné vyzmáhanie. Ústie šachty je dnes nezreteľné, v jej blízkosti sa dá tušiť miesto, kde pravdepodobne stálo ťažné zariadenie – gápeľ.
Šachta Narodenia Panny Márie
Lokalizácia: V lese nad ulicou Vŕšky, nad pozemkom č. 743 (18.643206°, 48.432825°), vo výške 363 m n. m. K objektu je možný prístup z Vŕškov pešo po lesných cestách a chodníkoch.
Ťažnú a vetraciu šachtu Narodenia Panny Márie (Mariae Geburt) začali hĺbiť 1. septembra 1783 v banskom poli Traja králi podľa návrhov banského správcu J. Lilla, ktoré predniesol dva roky predtým. Vďaka ich realizácii zažilo novobanské baníctvo svoju poslednú väčšiu konjunktúru na prelome 18. a 19. storočia. Podobné rozsiahle investície, akou bolo aj razenie tejto šachty, boli možné len potom, ako sa štát začal rozsiahlejšie angažovať v novobanskom baníctve. Lill vo svojom návrhu z roku 1781 kriticky zhodnotil, ako ťažiar Entzler viedol bane v okolí Althandlu. Zároveň urobil zhodnotenie perspektívnych zásob na žile Jakub. Na zlepšenie vetrania hlbších dobývok nechal preraziť niekoľko prekopov medzi obzormi a navrhol tiež vyhĺbiť novú dopravnú a vetraciu šachtu – šachtu Narodenia Panny Márie. V roku 1795 dosiahla šachta celkovú hĺbku 66 siah (145 m) až na úroveň dedičnej štôlne Graner-Neufang, kde bolo jej hĺbenie ukončené. Obzory na šachte tvorili úrovne štôlní Trojkráľová a Svornosť a ich náraziská sa využívali na ťažbu a dopravu rudy z bohatých severných častí žíl Jozef a Jakub. Na mieste bývalej ohlbne šachty sa dnes nachádza prepadlisko. V okolí šachty je rozsiahly odval, v miestnom baníckom nárečí nazývaný „halma“ (lokalita v tejto časti Vŕškov sa dodnes nazýva „Pod halmou“). Zreteľné je tiež miesto, kde pravdepodobne stál ťažný konský gápeľ (podľa ilustrácií z mapy J. Lilla z roku 1795).
Šachta František (Šachta Cisára Františka II.)
Lokalizácia: V intraviláne mesta, v časti Vŕšky, v blízkosti križovatky ulíc Moyzesovej, Kamenárskej a Čierny Lúh (18.639053°, 48.435436°), v nadmorskej výške 286 m n. m. na verejnom pozemku. Presná poloha ústia šachty v súčasnosti nie je zreteľná a je možné ju odvodiť iba z historických máp.
Projekt šachty vznikol koncom 18. storočia v súvislosti s budovaním vodnej nádrže Tajch a banského vodohospodárskeho systému s cieľom obnovenia prosperity novobanského baníctva. Šachta mala sprístupniť hlboké partie žily Jakub v severnej časti ložiska, do ktorej sa vkladali nádeje na ďalšie pokračovanie vo výnosnej ťažbe.
Šachtu začali hĺbiť v rokoch 1796 – 1797 spolu s prívodnými jarkami z vodnej nádrže. Voda z Tajchu mala pri šachte poháňať stroje na čerpanie banských vôd z hlbinných obzorov na úroveň dedičnej štôlne Neufang, ktorou by odtekala do Hrona. Plánovaná hĺbka šachty bola 40 siah (asi 88 m) od ústia až po III. hlbinný obzor. Z úrovne III. hlbinného obzoru bol razený prekop na žilu Jakub, ktorý mal byť zároveň najhlbším dobývacím obzorom v novobanských baniach. Pre vysoké náklady, nedostatočný výkon čerpadiel a časté nehody zapríčinené prívalovými banskými vodami bolo razenie prekopu v roku 1817 predčasne ukončené. Príčinou neúspechu projektu boli tiež časté poruchy hrádze vodnej nádrže – Tajchu. Nemožnosť dosiahnutia hlbších partií žily Jakub zo šachty František, kde sa očakávala bohatšia ruda, urýchlila úpadok novobanského baníctva koncom 19. storočia. Dnes je v miestach neďaleko bývalej šachty vidieť zvyšok po kamennom múre z veľkých opracovaných ryolitových kvádrov (za autobusovou zastávkou), pochádzajúcich pravdepodobne z obloženia ohlbne šachty alebo základov niektorej z prevádzkových budov. Objemná halda z tejto šachty sa nachádza na pozemku jedného z domov pod Kamenárskou ulicou. Ku komplexu šachty patrí tiež tzv. vodná štôlňa pod haldou, ktorou bola odvádzaná voda poháňajúca čerpacie koleso. V blízkosti šachty, v opornom múre súkromného pozemku na Baníckej ulici, sa zachoval opracovaný ryolitový kváder s vytesaným historickým nápisom – základný kameň šachty.
Trojkráľová štôlňa
Lokalizácia: V intraviláne mesta, v časti Vŕšky, na Vodárenskej ulici na verejnom priestranstve medzi súkromnými parcelami č. 1177 a 1182 (18.639183°, 48.433161°), v blízkosti baníckej kaplnky a budovy banskej správy z 18. storočia (dnes detský domov). Pred štôlňou sa nachádza rozsiahla objemná halda s borovicovým porastom.
Trojkráľová štôlňa spolu so štôlňou Svornosť a šachtou Narodenia Panny Márie tvoria vzájomne prepojený systém chodieb v severnej časti rudného revíru v oblasti Vŕškov. Ústia sa nachádzajú približne v jednej línii v smere západ – východ a chodby sú razené východným smerom, kolmo na priebeh rudných žíl Alžbeta, Vavrinec (s odžilkom Sauberer), Jakub, Jozef a Joachim, ktoré uvedené banské diela dobývali. Vďaka svojej výškovej úrovni Trojkráľová štôlňa (275 m) spolu so štôlňou Tag (južnejšie, pri šachte Althandel) predstavujú najvyšší rozsiahlejší dobývací obzor novobanských baní (druhú
úroveň od hronskej dedičnej štôlne). Štôlňa sa prvýkrát spomína v r. 1697, keď patrila k štôlni Svornosť (nižšia výšková úroveň), s ktorou je spojená viacerými úpadnými prekopmi. Dobývala hlavne žily Alžbeta a Vavrinec-Sauberer, ktoré obsahovali v tejto časti najmä chudobnejšie, tzv. kýzové alebo stupové rudy. Tieto rudy obsahovali jemne rozptýlený pyrit, ktorý na vzduchu rýchlo zvetrával a rozkladal sa na sekundárne sírany. Rudy boli napriek nízkemu obsahu zlata vďaka svojej ľahkej spracovateľnosti a taviteľnosti pomerne žiadané v blízkej hute v Žarnovici. Štôlňa bola vďaka záujmu o tento typ rúd (aj keď pracovala prevažne so stratou) v prevádzke až do uzavretia baní v roku 1887. Smerom od ústia je štôlňa zabezpečená murovanou výstužou až po križovanie žily Alžbeta (asi 70 m od ústia), kde sa nachádzajú zavalené dobývky. Ďalej pokračuje smerom na východ opäť murovanou výstužou, ako aj úzkou chodbou až po dobývky na žile Vavrinec-Sauberer, kde sa nachádza väčší zával tvorený silne premenenou horninou rozpadnutou až na kal piesčitého charakteru svetlej farby. Podľa historických máp štôlňa končí na nárazisku šachty Narodenia Panny Márie.
Banícka kaplnka a budova banskej správy
Lokalizácia: V intraviláne mesta, na križovatke ulíc Vŕšky, Kamenárska a Banícka (18.638429°, 48.432355°).
Náročnosť a nebezpečenstvo práce baníkov posilňovali aj ich zbožnosť. Pred fáraním do bane i po práci sa modlievali k svätým patrónom baníctva a prosili ich o ochranu. Jednou z hlavných, u nás uctievaných patrónok, bola sv. Anna. Jej je zasvätená aj banícka kaplnka neďaleko Trojkráľovej štôlne. Nachádza sa na centrálnom mieste severnej časti revíru. Odtiaľto odchádzali baníci do práce k jednotlivým baniam a stupám. Tu sa nachádzal aj tzv. „Huthaus“, kde boli baníci inštruovaní ohľadom postupu práce a vydávali sa im pracovné pomôcky. Kaplnka bola postavená v roku 1822 v jednoduchom empírovom štýle s valenou klenbou. Slávnostne ju posvätili 12. septembra toho istého roku. Každoročne sa tu na sviatok sv. Anny slúžila banícka svätá omša. A odtiaľto vychádzali aj pohrebné sprievody, ktorými odprevádzali baníkov na ich poslednej ceste. Neďaleko sa nachádza baroková budova, v ktorej sídlil od 18. storočia erárny banský dozorca („Schichtenmeister“). Jemu podliehal priamy dozor nad
prevádzkou v štátnych baniach v Novej Bani. Jeho nadriadeným bol hlavný banský správca v Banskej Štiavnici. Dnes v budove sídli detský domov. Medzi týmito zachovanými budovami sa nachádzalo viacero prevádzkových budov banského závodu Althandel-Trojkráľová. Bola tu centrálna triediareň, premyváreň rudy a neďaleko aj centrálny sklad pušného prachu.
Novobanské úpravníctvo – Stupy nad štôlňou Svornosť
Lokalizácia: V intraviláne mesta, pri chodníku vedúcom od haldy Trojkráľovej štôlne na futbalové ihrisko (18.63746°, 48.43286°), v nadmorskej výške cca 255 m n. m. V teréne je viditeľná stupňová kaskáda, na ktorej stáli jednotlivé objekty stúp.
Na potreby hutníckeho spracovania rúd bolo potrebné mechanicky upraviť ich do taviteľnej podoby. Uhorské úpravníctvo bolo považované za jedno z najvyspelejších v Európe. Úprava rúd prebiehala vo viacerých stupňoch a jej výsledkom bol rudný koncentrát. Ten bol ďalej spracovávaný spočiatku v kremnických hutách a neskôr aj v centrálnej striebornej hute v Žarnovici. Úpravníctvo bolo takou významnou časťou baníctva, že už prvá písomná zmienka o tunajšom baníctve z roku 1337 sa týka práve rudných mlynov. V neskoršom období prevládali hlavne stupy, kde sa spracovávali chudobnejšie, tzv. „stupové rudy“. Naďalej sa však spracovávala aj „výberová ruda“ na tzv. mlynkové zlato. Proces začínal triedením rudy v triediarni, kde pracovali väčšinou starí baníci, ženy a deti. Následne sa najkvalitnejšia ruda mlela a ryžovaním sa z nej získavali zrnká zlata. Chudobnejšia ruda sa tiež upravovala gravitačne. Najprv sa drvila v stupách, následne sa viacnásobne premývala v splavoch. Práve v priebehu 18. storočia dosiahla mechanizácia úpravníctva najvyššiu úroveň. Banský majster J. Lill preto navrhol v roku 1781 zmodernizovať aj tunajšie úpravníctvo.V priebehu niekoľkých rokov bol pri erárnom banskom podniku Althandel-Trojkráľová štôlňa postavený moderný úpravnícky komplex. Vodou ho zásobovali vodné jarky vedené z novobanského potoka a z novopostavenej vodnej nádrže – Tajchu. Aby bola voda čo najefektívnejšie využitá, jeho jednotlivé súčasti boli vystavané kaskádovito od haldy Trojkráľovej štôlne až po úroveň ústia štôlne Svornosť.
Štôlňa Svornosť (Einigkeit)
Lokalizácia: V intraviláne mesta, na východnej strane tréningového futbalového ihriska v časti Dlhá lúka (18.6367222°, 48.4330556°), v nadmorskej výške 243 m n. m. Chodba vystužená kamenným murivom je zavalená asi po 15 m. Ihrisko je zriadené na zarovnanej halde z tejto štôlne.
Štôlňa patrí do sústavy vzájomne prepojených banských diel v severnej časti Vŕškov. Z troch baní – Svornosť, Trojkráľová a Narodenia Panny Márie – je Svornosť najzápadnejšie položená, nízko nad úrovňou Novobanského potoka. Plnila tiež účel dedičnej štôlne, odvodňujúcej vyššie položené banské diela a dobývky na žilách Alžbeta, Vavrinec-Sauberer a Jozef. Štôlňa existovala už pred rokom 1593. Začiatkom 19. storočia merala spolu s prekopmi a slednými chodbami od ústia po žilu Jozef spolu s bočnými chodbami a prekopmi asi 2,5 km. Hlavné a na lokálne pomery veľmi rozsiahle dobývky v úrovni štôlne Svornosť sa nachádzali na žile Jozef na Vŕškoch, asi 180 m pod povrchom (približne v oblasti kóty Taubenhýbel, 424 m) v priamej vzdialenosti asi 650 m od ústia štôlne. Je prepojená úpadnými prekopmi a chodbami s obzormi Hronskej dedičnej štôlne (na vetve Neufang) a vyššie položenou Trojkráľovou štôlňou.
Šachta Jozef
Lokalizácia:
V intraviláne mesta, v časti Vŕšky, na Moyzesovej ulici, na verejnom priestranstve blízko objektu zberných surovín (18.6380555°, 48.4302778°). Pod šachtou je dodnes zreteľná veľká halda.
Šachta Jozef bola vyhĺbená už niekedy v priebehu 17. storočia v súvislosti s razením dedičnej štôlne Neufang. Začiatkom 19. storočia bola vyzmáhaná so zámerom razenia priameho prekopu na žilu Jakub z úrovne tejto štôlne. Význam šachty však súvisí najmä s pokusmi o obnovu novobanského baníctva v rokoch 1931 – 1939.
V roku 1931 bol schválený plán, podľa ktorého mala spoločnosť Montania so sídlom vo Zvolene šachtu opraviť betónovou výstužou, prehĺbiť do hĺbky asi 100 m a z tejto úrovne sa mal raziť východným smerom prekop na žilu Jakub v dĺžke asi 300 m. V rámci projektu sa mala tiež opraviť hronská dedičná štôlňa Graner-Neufang, ktorá mala odvádzať vodu z obnovených baní do Hrona. Na šachte Jozef sa malo inštalovať elektrické ťažobné zariadenie s ťažobnou vežou a výkonným elektrickým čerpadlom. Pri šachte sa tiež mala postaviť flotačná úpravňa rudy s dennou kapacitou 150 ton rudy.
Bane boli otvorené 14. apríla 1936, prípravné práce sa však zastavili už 9. júna 1939 na nedostatočný geologický prieskum, neistej návratnosti investície a neistým politickým pomerom. Dňa 22. mája 1939 sfárala šachtou Jozef do novobanských baní odborná komisia, ktorá rozhodla o tom, aby sa novobanské baníctvo ako beznádejné zanechalo a nové zariadenia odstránili.
Pokusy o obnovenie novobanského baníctva v 30. – 40. rokoch 20. storočia si dodnes pamätajú mnohí obyvatelia Vŕškov, ako aj poslední novobanskí baníci, ktorí tu krátke obdobie pracovali. Objekt ťažobnej veže na šachte Jozef z toho obdobia je pravdepodobne jediný z novobanských baní, ktorý sa dodnes zachoval vyobrazený na fotografii. Ústie šachty bolo pod betónovou platňou za pamätníkom, na ktorom bola v r. 1972 chybne inštalovaná tabuľa na počesť 250. výročia spustenia atmosférického parného stroja v Novej Bani. Tabuľa bola z pamätníka odcudzená v 80. rokoch 20. storočia. Veľká halda pod šachtou sa v 90. rokoch zabezpečila stabilizáciou strmých svahov.
Banícke námestie – Hronská dedičná štôlňa
Lokalizácia: Hronská dedičná štôlňa (Graner – Neufang) prechádza v týchto miestach popod Banícke námestie a ústi do Hrona, v oplotenom areáli podniku Knauf Insulation, za železničným násypom, asi 30 m od administratívnej budovy (18.64196°, 48.40988°). Jej portál bol v roku 2002 zrekonštruovaný a v jeho blízkosti inštalovaná pamätná tabuľa.
Hronská dedičná štôlňa Graner – Neufang slúžila viacerým generáciám baníkov najmä na odvodňovanie baní v severnom novobanskom rudnom revíri v oblasti Vŕškov a Najfangu.
Prirodzeným spádom cez ňu odtekala do Hrona voda nielen z vyššie položených dobývacích obzorov, ale aj voda, ktorá sa čerpala z hlbokých baní až 80 m pod jej úrovňou (v šachtách Althandel a František). Okrem odvodňovania slúžila tiež ako významný dobývací obzor na úrovni Hrona (asi 200 m n. m.).
Obzor dedičnej štôlne Graner – Neufang tvorí rozsiahlu sieť chodieb rozprestierajúcu sa takmer pod celým mestom, s celkovou dĺžkou približne 14,5 km. S jej razením sa začalo v polovici 16. storočia. Pôvodná dedičná štôlňa sa razila od Hrona severným a severozápadným smerom, pod náplavami Novobanského potoka a ďalej pod úpätím Gupne smerom k šachte Tobiáš (na dnešnej Štúrovej ulici). V blízkosti tejto šachty
sa rozvetvuje na niekoľko vetiev, hlavné sú Graner a Neufang.
Staršia vetva (štôlňa Graner) vedie od šachty Tobiáš severovýchodným smerom k šachte Althandel (dosiahla ju asi v r. 1642) a ďalej až pod mohutné dobývky na žile Jozef v údolí pod Taubehýblom (smerom na Šarvíz). Novšia štôlňa Neufang, razená v 18. a 19. stor., sleduje približne smer Novobanského potoka, vedie popri šachtách Jozef a František smerom na Najfang až po Havranov most. Menšia vetva, tzv. Hermanov prekop, smeruje od šachty Tobiáš na západ pod dnešné hlavné námestie a ďalej na sever pod farský kostol. Pod námestím sa štôlňa nachádza v hĺbke približne 35 – 40 m.
Na tomto mieste ústi do dedičnej štôlne Neufang, tzv. prekop Všechsvätých, ktorý vedie od šachty Maximilián (pri farskom kostole) východným smerom. V oblasti Baníckeho námestia preráža rudnú žilu Matej, bohatú na kýzy. Na viacerých miestach sa tu voda zo zavalenej dedičnej štôlne dostáva von a farbí vodu Novobanského (kýzového) potoka na okrovohnedo v asi 500 m dlhom úseku od Baníckeho námestia až po sútok so Starohutským potokom.
Štangelír a šachta Maximilián (Kirchenberger)
Lokalizácia: V intraviláne mesta, na kopci Kirchenberg (Kostolný vrch), neďaleko farského kostola, v záhrade domu č. p. 363 (18.6361111°, 48.4269445°; 252 m n. m.). Objekt je prístupný po asfaltových cestách s možnosťou parkovania pri farskom kostole a tiež po schodoch medzi kostolom a ul. M. R. Štefánika (Štangelír).
Objekt reprezentuje dobývanie rúd v samom centre mesta, mimo baníckej časti Vŕšky, na žilách Ferdinand, Albert, Maximilián a Matej. Tieto, tzv. mestské žily, sa ťažili od 16. storočia po úroveň dedičnej štôlne Graner – Neufang, na ktorej boli nafárané jednak tzv. Hermanovým prekopom, vedúcim od šachty Tobiáš (Kreuz) až pod hlavné námestie a ďalej pod farský kostol, ako aj tzv. prekopom Všechsvätých (Allerheiligenschlag) smerujúceho od dnešného Baníckeho námestia západným smerom pod miestnu časť Hrádza.
Žily obsahovali prevažne kýzové rudy s vysokým obsahom pyritu a nízkym obsahom drahých kovov. V priestore dnešného Baníckeho námestia sa z prekopu na povrch dostávajú banské vody s vysokým obsahom kýzu (viac informácií je na paneli venovanom dedičnej štôlni Graner – Neufang, zastávka B13). Popri šachte Maximilián prechádzala cestička od baní na opačnej strane Novobanského potoka k farskému Kostolu narodenia Panny Márie. Baníci ju využívali ako najkratšiu cestu na nedeľné bohoslužby. Neskôr tu boli vybudované schody, no pôvod ich miestneho pomenovania – „Štangelír“ zostáva nejasný.
Štôlňa Sieben Kunsten (Siebenwerk)
Lokalizácia: V intraviláne mesta, v lokalite Havranov most (Spodná ulica), pri pozemku č. 1614 (18.6351055°, 48.4433139°), v nadmorskej výške 262 m n. m. Vchod do štôlne je dnes pomerne zachovalý a z cesty dobre viditeľný.
Banské dielo reprezentuje ťažbu v najsevernejšej oblasti novobanského drahokovového ložiska, nazývanej Najfang (Neufang). V tejto časti sa vykonávali rozsiahlejšie prospektorské práce pravdepodobne už v stredovekom období. Svedčia o tom povrchové banské diela a šachtice v oblasti medzi Najfangom a Kňazovou lúkou – pôvodné bane Sieben Kunsten, ktoré sú už dnes v teréne ťažko rozpoznateľné. Samotná štôlňa tohto mena bola vyrazená pravdepodobne až v 17. a 18. storočí. Je razená východným smerom popod uvedené staré dobývky a jej celkovú dĺžku možno podľa starých máp odhadnúť na asi 500 m. Južnejšie boli v oblasti Najfangu razené rovnakým smerom tiež obe štôlne Dominik (predná a zadná).
Situáciu starých banských diel a výsledky analýzy obsahu drahých kovov zachytil na svojej mape začiatkom 19. storočia banský dozorca F. Weiss. Koncom 19. storočia bola do tejto oblasti severným smerom razená Hronská dedičná štôlňa, ktorej dlhá vetva Neufang má názov odvodený práve od tejto časti mesta. Počas razenia dedičnej štôlne Neufang, ktorá tu vedie asi v hĺbke 60 m pod povrchom, bola prerazená pomerne bohatá žila Freischurf (asi v rokoch 1855 – 1860), ktorá obsahovala viditeľné bohatšie koncentrácie ušľachtilých rúd striebra spolu s viditeľným rýdzim zlatom a striebrom (údajne v kríčkovitých agregátoch), antimonitom a mineralogickou zaujímavosťou – primárnym auripigmentom – síranom arzénu. Žilu podrobne zdokumentoval a mineralogicky spracoval M. V. Lipold. Podľa archívnych údajov bola žila vydobytá takmer až na povrch, smerom do hĺbky však obsah rúd rapídne ubúdal a žila vykliňovala. Po tomto úspešnom náleze pokračovalo razenie dedičnej štôlne v pomerne ťažkých podmienkach smerom na sever až pod staré dobývky na Sieben Kunsten, očakávané rudy sa však nenašli
Sponzori:
Realizátori Banského náučného chodníka:
Mesto Nová Baňa, OZ Novobanský banícky spolok
Spracovali:
Mesto Nová Baňa, OZ Novobanský banícky spolok, Gladiš Igor – FOGO, Nová Baňa
Text:
RNDr. P. Pauditš, PhD., P. Konečný, PhD.
Jazyková korektúra:
Mgr. Z. Budinská
Preklad do anglického jazyka:
Mgr. Z. Budinská, RNDr. P. Liščák, CSc.
Zdroj a foto:
archív OZ Novobanský banícky spolok, mesto Nová Baňa a Pohronské múzeum, scan RNDr. K. Weis, PhD., RNDr. P. Pauditš, PhD., P. Konečný, PhD., P. Kopernický, I. Gladiš, Mgr. Peter Ondrus
Topografický podklad: © ZBGIS (GKÚ, 2018)
Logo: H. Trajteľová
Mining educational trail
Mining fame of Nova Bana
Mining educational trail
The educational trail leads past the most significant mining-technical and historic sights related with mining of precious-metal ores in Nová Baňa. Trail is divided into two historical-thematic circuits. A Trail (black) is 4.3 km long with 210 m height-difference and leads past medieval surface- and underground-mining sights; leads in more challenging forest terrain in the area of Mýtny vrch hill and Gupňa hill, in southern part of deposit. B Trail (green) is 5.6 km long with 130 m height-difference, less challenging and leads mainly in built-up area in Vŕšky. It presents mainly 16th – 19th century mining including tools and devices for ore processing and of mining water management system.
(old plant). This shaft was chosen by English constructor Isaac Potter who built his atmospheric steam engine there. The engine operated in the shaft
between 1722 – 1729 and is considered the first functioning steam-driven pump device outside Great Britain. To make pumping of mining water moreeffective new shaft named František was carved out at the end of the 18th century. Tajch as the new water reservoir was also built and supplied wheels pumping water and ore-processing plants (‚stupy‘). That enabled to process poorer ores more effectively. Also, thanks to these measures last boom of local mining came at the turn of the 18th and 19th century. Active mining, more and more unprofitable since the thirties of the 19th century, was discontinued in 1887. Attempts to sell off the mines to private investors were not successful as well as attempts to restore mining with help of state by the end of the First Czechoslovak Republic.
Ore deposits of precious metals in Nová Baňa are situated on southwest slopes of Háj (Himmelreich) hill, on the contact of Pohronský Inovec and Vtáčnik mountains. The deposit belongs to low-to-intermediate sulphidation type of epithermal vein deposits related to Neogene volcanism. It has developed in the environment of strongly altered volcanic rocks, mainly andesites and rhyolites. Ore veins are spatially and genetically connected with the Háj massive and follow the almost parallel north-south fault system. Veins were filled mainly with quartz and its low-temperature varieties (chalcedony, jasper and rare amethyst). In the beginning of mining, during the medieval period, the high-grade gold and silver ores (mainly acanthite and native gold/electrum) have been mined out from subsurface
parts of veins, mostly in the area of Gupňa hill. The low-grade pyrite ores were mostly mined in 18 and 19 century in the mining area of Vŕšky. In the deposit, the following rare mineral species could be found: proustite, pyrargyrite, matildite, primary orpiment, very rare uytenbogaardtite and secondary corkite as well as pharmacosiderite – the most well-known mineral species from Nová Baňa. Localsamples of pharmacosiderite from the end of the 19 century are preserved in expositions of numerous world museums. The significant veins are named: Reissenschuch (in the surroundings of Gupňa hill), Kreuz, Jozef, Jakub, Elisabeth and Laurenz (in the area of Vŕšky), Katarína, Matej, Maximilián and Ferdinand (below the Námestie slobody square and the parish church, close from current location). In the area of Calvary and Šibeničný vrch hill, the veins named Johana, Nepomuk and Krakauer were exploited, and the Freischurf vein was definitely mined out in the northern part of the town (Neufang). Main mining constructions in Nová Baňa were the adits named Reissenschuch, Finer and Ringl and a shaft named Klingsbittner in the southern part of deposit (under the Gupňa hill). Most exploited shafts were named Althandel, Himmelreich, Maria Geburt, František and Jozef, as well as adits Svornosť, Trojkráľová, Terézia and Ján Krstiteľ, were located in Vŕšky mining district. Other adits included Svätodušná under Cingrík hill, Kreuz in the proximity of town centre under Zvonička belfry, Johana and Nepomuk under Calvary hill and Sieben Kunsten in Neufang, in the northern part of the town.
Ján z Kríža (Kreuz) Lower Adit
Location: In the town urban area, on public land outside the no. 837 house at the Štúrova Street, near crossing with the Májová and Pod Gupňou streets, near the town centre (18° 38′ 32.9″, 48° 25′ 28.2″) and at an altitude of 226 m a. s. l. The adit entrance is under the road with a bridge above the adit. The entrance was renovated in May 2017 and since then is also protected with a decorative metal grilles.
From the Ján z Kríža lower Adit (along with the Upper Adit located in the valley approx. 100 m in an easterly direction to ‚Zvonička‘) the ore from the short Kreuz Vein running in a southwest – northeast direction was being mined. It is the southernmost mine in the northern mining district.
The first written evidence on the adit dates back to 1764. Only seven miners worked there back in 1769, in 1786 the number increased to twelve and the mining plant made a profit of 250 Guldens. As a consequence of long-term losses, the operation was discontinued in 1805. In 1882, in days of the mining decline in Nová Baňa, only prospecting was being conducted in the adit.
Near the Kreuz Lower Adit, the Graner Hereditary Adit, that was dug through important operating Kreuz and Tobias shafts, is located. The Kreuz Shaft enabled access to the drainage level where the important branch called Herman‘ crosscut conjoined. The Herman‘ crosscut ran in a direction under today’s Námestie slobody Square. Two main branches of the Hereditary Aditconnected near the Tobias Shaft, approx. 100 m northwesterly: Graner and Neufang branches (for further information see the text on the Graner-Neufang Hereditary Adit information board – B13 station in the Banícke námestie Square).
Looking into the Lower Adit entrance, the stone reinforcement typical in the 18th – 19th century can be seen. According to maps from the 19th century the Ján z Kríža Lower Adit and the Ján z Kríža Upper Adit are connected underground with crosscut with winze, so this mining workings is a continuous system of underground passageways approx. 1 km long. These mines are currently not accessible since the passageway of the Lower Adit is filled with an extensive amount of the ochre sediment.
Ján z Kríža upper adit (Kreuz)
Location: Near the town built-up area, in the ‚Na Zvoničku‘ valley (18.643471°, 48.425377°) and at an altitude of 255 m above sea level. An entrance is above the gully level (on the other side right opposite the forest path). The entrance was renovated in 2018 and is also protected with a decorated metal grilles.
The Ján z Kríža upper adit is the uppermost level of the Kreuz vein mining. This adit with the lower adit, winze and underground deposits form a complex of mining workings on this vein in the southern part of the central vein system. These mining workings were mined at the same time – during the second half of the 18th century. Based on its mineral filling the Kreuz vein is classified as so-called pyritous vein with pyrite as a prevailing ore mineral in form of little grains in quartz veins. The pyrite oxidises as a result of exogenic factors and changes to iron oxides and hydroxides (ochres) with the characteristic ochre colour. Pyritous ores (ore metal-like minerals) are classified as the low-grade ones with more demanding metallurgical processing technology. A large mullock heap can be seen in front of the adit.
Althandel Shaft
Location: In the valley heading to Maria Chapel in Kohútovo, an abandoned shaft entrance was located the most likely in today garden belonging to the no. 553 land,
(18.643074°, 48.428965°) at the Mariánska ulica Street (the area of Vŕšky) at an altitude of 262 m above sea level; a large waste dump on the no. 548 land also belongs
to the workings.
The Althandel Shaft was the most significant mining workings in Nová Baňa regarding the economic importance and the scope of mining. To-date, the area of the shaft entrance where mining engines and operating building were located in the past, is called ‚Gápeľ‘ (horse driven hoisting device).
There were six levels in the shaft. The first level – Baptista Adit – was located at a depth of approx. 35 m. The shaft reached the level of the Graner – Neufang Hereditary Adit (drainage level to Hron river) at a depth of 68 m. Under the Hereditary Adit three deep levels were dug: the first at a depth of approx. 25 m, the second at a depth of approx. 50 m and the last one at the bottom of the shaft at a depth of approx. 70 m below the Hereditary Adit. The total shaft depth was approx. 140 – 150 m.
The first written evidence on the shaft dates back to the second half of the 16th century. At the beginning, a high-grade ores mainly from the Jakub and Jozef veins were mined, later also (in the 19th century) the pyritous ores from the Vavrinec vein. A quartz gangue with residues of ores containing Au up to 6 g/t can be found in a waste dump under the shaft to this day. Ores from the surface to the Graner Hereditary Adit level were completely mined-out until the end of the 17th century. This Hereditary Adit was used for gravity draining of the shaft to the Hron River. The problems had come as the mining advanced below the Hereditary Adit and then it had been possible only with non-stop water pumping from the deeper workings. A number of variously-driven pumping engines were being installed on the shaft: horse driven hoist pumps and various waterwheels.
The so-called ‚fire engine‘ by English engineer Isaac Potter inspired by the Newcomen engine should have been a solution to problems with water pumping. This engine was operating in the shaft from 1722 – 1729 and was the first engine of its type in Europe (except for England). The steam engine on the Althandel Shaft was dealing with several problems for the first two years. It had been in the full operation since 1724 spring as some adjustments were made by J. E. Fischer von Erlach. A number of the European experts and scholars came to see this engine as a great European rarity. Nová Baňa is indelibly imprinted on the history of technology just thanks to this engine.
Despite this the mining plant had not been able to maintain the profitability and after the private mining association had come apart it was administered by the state and the town. By the end of the 18th and at the beginning of the 19th century the Althandel mining plant was again highly profitable thanks to the measures of J. Lill, the mine administrator. More than 150 workers worked in the shaft at that time. After only short period of relative prosperousness the shaft was again running at a loss from the first half of the 19th century to 1887 when the mining had been discontinued.
Šturc and Himmelreich Shaft
Location: Information board is located in the Vŕšky area – Gápeľ, above the upper edge of the vast collapsed surface stope named “Šturc”, in the proximity of likely Himmelreich Shaft mouth (18.641894, 48.430260), at an altitude of 295 m above sea level. The whole structure is located on no. 723 and 729 private lands.
An extensive terrain depression (Šturc), caused by mining activity, was the most likely created as a result of collapse of subsurface mining on the Alžbeta, Terézia and Vavrinec veins. The surface mining and later mining in the ‚pingen‘ – shallow underground mining – were conducted here likely in the 14th and 15th century but maybe even earlier. The rich ores from the upper vein parts were mined at that time. The mine waste heaps from this extensive stope were mined again in the 17th and 18th century and their location was often the subject of territorial disputes among the owners of the mining fields in the Vŕšky area.
The extent of the surface stope (approx. 50×100 m with a depth of approx. 20 m) shows the prosperous ore mining in the Middle Ages. It can be assumed that the town prosperity at the turn of the 14th and 15th century was a result of profits from the mining there. Many significant buildings were built: Parish Church, monastery, St. Elisabeth’s Church and Hospital.
The ‚Sturz‘ surface pit is plotted on almost all historical maps and mine topography plans from the 18th and 19th century. With the spreading of population and the built-up area expansion directly to the mining areas (Vŕšky) the slopes and bottom of the pit were adjusted for building family houses. Despite that the morphology and extension of the mining works is observable with the naked eye even today.
The Himmelreich Shaft was dug near the Šturc pit and reached to the Ján Krstiteľ Adit at a depth of approx. 60 m. The shaft mouth was located relatively high (at an altitude of 305 m above sea level) and its name was probably related to the name of close Himmelreich Hill (a historic name of to-date Háj – 710 m above sea level). The main purpose of the shaft was to make accessible the underground stopes on the Vavrinec vein at Ján Krstiteľ and Ján Evanjelista adits‘ level. To achieve this, J. Lill suggested to develop the shaft again in 1781. The shaft mouth cannot be clearly seen today but the mining engine (hoist) – ‚gápeľ‘ – was probably located in its proximity.
Narodenie Panny Márie Shaft
Location: In the forest above Vŕšky Street, above no. 743 land (18.643206°, 48.432825°) at an altitude of 263 m above sea level. Access to the shaft is possible by walking taking the forest paths from Vŕšky.
Narodenie Panny Márie (Mariae Geburt) Shaft is the hoisting and ventilating shaft which started to be dug on September 1, 1783 in Dreikönig mining field according to the drafts by J. Lill, mine administrator, presented two years before. When these drafts were being implemented, the mining in Nová Baňa experienced its last great boom at the turn of the 18th and 19th
century. Such massive investment as digging this shaft was possible only, provided the state became more involved in the mining in Nová Baňa.
Lill in his 1781 draft evaluated the administration of mines in the Althandel area by Entzler, member of mining association and shareholder, critically. He evaluated also the scope of possible supplies of Jakub Vein. Lill commissioned the digging of number of crosscuts between the levels for improving the ventilation of deeper stopes and suggested to dig a new transport and ventilating shaft – Narodenie Panny Márie Shaft. In 1795 total depth of the shaft reached 66 fthm. (145 m) to the Graner-Neufang Hereditary Adit level where digging ended. The shaft levels were Trojkráľová and Svornosť adits and their bottoms were used for mining and transport of ore out of rich northern parts of the Jozef and Jakub veins. A shallow hole (collapsed space) is now in the place where the shaft entrance had been. In the shaft area a large waste heap can be seen also, ‚halma‘ in regional mining dialect (locality in this part of Vŕšky is called ‚Pod halmou‘ to this day). A probable place of horse-driven hoist (‚gápeľ‘) can also be clearly seen (according to illustrations of J. Lill map from 1795, B6-1 Picture).
František Shaft (Emperor František II. Shaft)
Location: In the town urban area, Vŕšky area, near intersection of Moyzesova, Kamenárska and Čierny Lúh streets (18.639053°, 48.435436°), at an altitude of 286 m above sea level on public land. The exact location of the shaft mouth cannot be clearly seen today and can only be deduced from historical maps.
The shaft project dates back to the end of the 18th century in connection with building of a water reservoir – Tajch – and mine water management system aimed at restoration of local mining prosperity. The shaft should have made accessible the deep parts of the Jakub Vein in the northern part of the deposit. Hopes were pinned on this vein which should have ensured continuation of profitable mining.
Trojkráľová štôlňa Adit
Location: In the town urban area, in the area of Vŕšky, at the Vodárenská Street on public land between no. 1177 and 1182 private lands (18.639183°, 48.433161°), in the proximity of a so-called ‚Mine Chapel‘ and building
of mine administration from the 18th century (Children’s Home today). A large mine waste heap overgrown with pines is right in front of the adit.
The Trojkráľová štôlňa Adit along with the Svornosť Adit and the Narodenie
Panny Márie Shaft form an interconnected passageway system in the northern part of mining district in the Vŕšky area. The mouths are approximately in line in a west – east direction and the passageways were dug to the east and perpendicularly to the course of the Alžbeta, Vavrinec (with Sauberer veinlet), Jakub, Jozef and Joachim ore veins which were mined via the above mine workings.
The Trojkráľová štôlňa Adit (275 m above sea level) along with the Tag Shaft
(located further south near the Althandel Shaft) are considered the highest
extensive mining level of mines in Nová Baňa (a second level above the Hron Hereditary Adit).
The first evidence on the adit dates back to 1697 when it belonged to the Svornosť Adit (lower) and these are connected by numerous runs. Mainly the Alžbeta and Vavrinec-Sauberer veins were mined in it and these contained mainly poorer ores, for example pyritous and hard (called also stamp-mill ores), in this part. These ores contained small pyrite fragments which oxidised fast exposed to air and decomposed into secondary sulphates. Despite low gold content but thanks to easy processability and fusibility these ores were highly demanded in the nearby iron and steel works in Žarnovica. Thanks to the demand for this ore type the adit was in operation (despite of operating mainly at a loss) till 1887 when the mines were closed.
In the direction from the mouth the adit is protected with the stone reinforcement up to the Alžbeta Vein crossing (approx. 70 m from the entrance) where the caved-in stopes are located. It leads further to the east with the stone reinforcement again as well as narrow passageway to stope on the Vavrinec-Sauberer Vein. There is more extensive cave-in comprising highly altered rock disintegrated to sandy sediment of light colour. According to historical maps the adit ends on the Narodenie Panny Márie Shaft bottom.
Mine Chapel and building of mine administration
Location: In the town urban area, at crossing of Vŕšky, Kamenárska and Banícka streets (18.638429°, 48.432355°).
Demanding character of miners‘ work and its hazard made their faith stronger. They used to pray to patron saints of miners and asked for God’s protection before descending the underground and after work. One of the main and most worshipped patron saints was St. Anna. The Mine Chapel near Trojkráľová štôlňa adit is also dedicated to her and is located at the central point of the northern part of the district. Miners went to their workplaces – mines and stamp mills – from there. A so-called ‚Huthaus‘ was also located there, that was the place where the miners were briefed on the work process and given the work aids.
The Chapel was built in 1822 in simple Empiric style with a barrel vault and ceremonially consecrated on 12 September of the same year. The mass celebrating mining was annually officiated there on St. Anne’s feast day. The Chapel was also the place from which also funeral processions started, bidding last farewell to deceased miners.
A baroque building where a state mine supervisor (‚Schichtenmeister‘) was located from the 18th century, is in the proximity. Operation of the state mines in Nová Baňa was directly supervised by him. A top mine administrator in Banská Štiavnica was his superior. Today the Children‘ House (Orphanage) is located in this building.
Among these preserved buildings were some operating buildings of the Althandel-Trojkráľová mining plant. These include former central sorting plant, ore washer and nearby also central store of gun powder
Ore processing in Nová Baňa – Stamp mills above Svornosť Adit
Location: In the town urban area, at the path leading from the mine waste heap of the Trojkráľová štôlňa Adit to the football field (18.63746°, 48.43286°), at an altitude of approx. 255 m above sea level. A cascade on which the particular stamp mills stood can be seen in the terrain.
It was necessary to mechanically process the ores to be fusible for the needs of their metallurgic processing. Hungarian mineral processing was considered one of the most advanced in Europe. The ore processing was a multiple-stage process resulting in product called heads (concentrate). This was further processed in iron and steel works in Kremnica and later also in the central silver works in Žarnovica.
Mineral processing was so significant part of the mining that the first written evidence on local mining dated back to 1337 is related to the ore mills. Later mainly the stamp mills prevailed which were the places for processing of poorer, so-called ‚hard ores‘ (‚stupové‘). But also ‚choice ore‘ was still being processed to gold type called ‚mlynkové‘. The process started with the ore sorting in sorting plant where mostly old miners worked along with women and children. Thereafter, the finest ore was milled and panning was performed to get gold particles. The poorer ore was also processed gravitationally. It was crushed in stamp mills first, then it was washed multiple times in water in weirs. Exactly in the 18th century the mechanisation of mineral processing reached its peak. J. Lill, mine foreman, suggested to innovate also the local mineral processing in 1781.
An innovative mineral-processing complex was built at the Althandel-Trojkráľová štôlňa Adit state mining plant within a few years. It was water-supplied by ditches leading from the local brook and newly-built water reservoir – Tajch. For water to be used as effective as possible its individual parts were built in cascade style from the mine waste dump of the Trojkráľová štôlňa Adit to the mouth of the Svornosť Adit.
Svornosť Adit (Einigkeit)
Location: In the town urban area, on the eastern part of the training football field, in the Dlhá lúka area (18.6367222°, 48.4330556°), at an altitude of 243 m above sea level. A passageway reinforced with stonework masonry is caved-in approx. to 15 m. The football field was built on the planed mine waste heap of this adit.
The adit belongs to the system of interconnected mine workings in the northern part of Vŕšky. It is the westernmost adit of three mines – Svornosť, Trojkráľová and Narodenie Panny Márie, located low above Novobanský potok Brook. The adit also served as a hereditary adit, draining higher mine workings and adits on the Alžbeta, Vavrinec-Sauberer and Jozef veins.
Jozef Shaft
Location: In the town urban area (Vŕšky), at the Moyzesova Street and public land near waste collection port (18.6380555°, 48.4302778°). A large mine waste heap under the shaft can be clearly seen even today.
The Jozef Shaft was dug during the 17th century already and in connection with the digging of the Neufang Hereditary Adit. Rock was removed from the shaft at the beginning of the 19th century with the aim to dig the direct crosscut to the Jakub Vein from there. Its significance is mainly related to attempts to restore the mining in Nová Baňa in 1931 – 1939.
Banícke námestie Square – Hron Hereditary Adit
Location: Hron Hereditary Adit (Graner – Neufang) runs under the Banícke námestie Square and mouths in the Hron River at this place. It is on the grounds of the Knauf Insulation Company, behind the railroad embankment and approx. 30 m from the administration building (18.64196°, 48.40988°). Its portal was reconstructed in 2002 and the memorial plaque has been installed in it vicinity.
The Hron Hereditary Adit named Graner – Neufang served several generations of miners mainly for water draining of mines in the northern mine district of Nová Baňa in the area of Vŕšky and Najfang. The water from
higher mining levels and that pumped out of deep mines from the depth of 80 m under the Hereditary Adit itself (Althandel and František shafts) flowed gravitationally in it to the Hron River. Besides its draining function the Hereditary Adit served also as a significant mining level at Hron level (at an altitude of approx. 200 m above sea level).
the Neufang Hereditary Adit at this place. In the area of the Banícke námestie Square the crosscut reaches the Matej vein which is rich in pyritous ore. Water from the caved-in Hereditary Adit flows out at some places and so water in the Novobanský potok Brook (Ochreous) is coloured in ochreous-brown in approx. 500 m stretch from the Banícke námestie Square to the confluence with Starohutský potok Brook.
Štangelír and Maximilián Shaft (Kirchenberger)
Location: In the town urban area, on the Kirchenberg Hill (Kostolný vrch Hill), in the proximity of the Parish Church, in garden of land registry number (LRN) 363 house (18.6361111°, 48.4269445°; at an altitude of 252 m above sea level). The object is accessible by asphalt roads with parking possibility near the Parish Church and also by stairs between the church and the M. R. Štefánika Street (Štangelír).
The object is considered a representation of ore mining right in the town centre outside the Vŕšky mining area on Ferdinand, Albert, Maximilián and Matej veins. These so-called ‚city veins‘ were being mined from the 16th century to the level of the Graner – Neufang Hereditary Adit. The veins were mined there by the crosscut called ‚Hermanov prekop‘ leading from the Tobiáš shaft (Kreuz) under the main square and further under the Parish Church. The second crosscut driven across these ‚city veins‘ is called ‚prekop Všechsvätých‘ (‚Allerheiligenschlag‘) and leads from today Banícke námestie Square in a westerly direction under Hrádza district.
Sieben Kunsten Adit (Siebenwerk)
Location: In the town urban area – the Havranov bridge area (Spodná Street) in the proximity of no. 1614 land (18.6351055°, 48.4433139°), at an altitude of 262 m above sea level. The adit entrance is relatively well-preserved and clearly visible from the road.
This mine workings represents mining in the northernmost area of precious metals’deposit in Nová Baňa called Najfang (Neufang). More extensive prospecting works were likely performed in this area during the Middle Ages already and the number of surface mine workings and prospect pits in the area between Najfang and Kňazova lúka evidence that. These objects were Sieben Kunsten mines originally and are hardly recognisable in the terrain today. The adit of the same name was probably dug in the 17th and 18th century. It was dug in an easterly direction under old stopes mentioned before and its total length is estimated at approx. 500 m according to old maps. Also, both Dominik adits (the Front and the Rear) were
dug more to the south in the same direction in the Najfang area.
Sponsors:
Implementers of the educational trail of mining:
Mesto Nová Baňa, OZ Novobanský banícky spolok
Prepared by:
Mesto Nová Baňa, OZ Novobanský banícky spolok, Gladiš Igor – FOGO, Nová Baňa
Text:
RNDr. P. Pauditš, PhD., P. Konečný, PhD.
Proofreading:
Mgr. Z. Budinská
Translation to English:
Mgr. Z. Budinská, RNDr. P. Liščák, CSc.
Source and photo:
archív OZ Novobanský banícky spolok, mesto Nová Baňa a Pohronské múzeum, scan RNDr. K. Weis, PhD., RNDr. P. Pauditš, PhD., P. Konečný, PhD., P. Kopernický, I. Gladiš, Mgr. Peter Ondrus
Topography: © ZBGIS (GKÚ, 2018)
Logo: H. Trajteľová
Toto je príklad stránky. Je odlišná od článku blogu, pretože ostane na jednom mieste a objaví sa v navigácii vašej stránky (vo väčšine tém). Väčšina ľudí začína stránkou O mne, ktorá ich predstavuje potenciálnym návštevníkom webu. Môže na nej byť niečo ako:
Ahoj! Cez deň som poslíček na bicykli, v noci nádejný herec a toto je môj blog. Bývam v Los Angeles, mám skvelého psa menom Jack a mám rád Piña Coladu.
…alebo niečo ako toto:
Spoločnosť XYZ Doohickey bola založená v roku 1971 a odvtedy poskytuje verejnosti kvalitné „veľké nič“. Nachádza sa v Gotham City, XYZ zamestnáva viac ako 2000 ľudí a robí všetky druhy úžasných vecí pre obec Gotham.
Ako nový používateľ WordPressu by ste mali prejsť do administrácie, odstrániť túto stranu a vytvoriť pre váš web nové strany. Bavte sa!