Banský náučný chodník

Po stopách baníckej slávy v Novej Bani

Banský náučný chodník - centrálny panel
Dolná štôlňa Jána z Kríža (Kreuz)
Štôlňa Tag (pri šachte Althandel)
Šachta narodenia Panny Márie
Horná štôlňa Jána z Kríža (Kreuz)
Šturc a šachta Himmelreich
Šachta František (Šachta Cisára Františka II.)
Trojkráľová štôlňa
Banícka kaplnka a budova banskej správy
Novobanské úpravníctvo - Stupy nad štôlňou Svornosť
Štôlňa Svornosť
Šachta Jozef
Banícke námestie - Hronská dedičná sôlňa
Šachta Maximilián - Štangelír (Kirchenberger)
Štôlňa Sieben Kunsten (Siebenwerk)

Banský náučný chodník

Trasa náučného chodníka vedie popri najvýznamnejších bansko-technických a historických pamiatkach súvisiacich s ťažbou drahokovových rúd v Novej Bani. Chodník je rozdelený na dva historicko-tematické okruhy. Trasa A (čierna) s dĺžkou 4,3 km a prevýšením 210 m vedie po stopách povrchovej aj podzemnej banskej činnosti v stredoveku, prechádza náročnejším lesným terénom v oblasti Mýtneho vrchu a Gupne v južnej časti ložiska. Trasa B (zelená) je o niečo menej náročná a vedie prevažne v intraviláne mesta v časti Vŕšky. Má dĺžku 5,6 km a prevýšenie 130 m. Prezentuje hlavne baníctvo 16. až 19. storočia vrátane objektov úpravy rúd a banského vodohospodárskeho systému.

Pohľad na mesto s baníckou časťou Vŕšky.
Zlato (elektrum) z háld stredovekých píng na žile Reissenschuch na ýtnom vrchu.
História baníctva v Novej Bani

Banská činnosť v katastri mesta Nová Baňa siaha minimálne do prvej polovice 14. storočia. Prvá písomná zmienka o nej je z roku 1337 a hovorí o prenájme rudných mlynov pukanským ťažiarom. Od roku 1345 malo mesto vlastnú samosprávu a mestskú kanceláriu. Po vzniku Zväzu dolnouhorských (stredoslovenských) banských miest sa mesto stalo jeho súčasťou. S baníctvom je spojená aj významná stredoveká donácia špitálu a Kostola sv. Alžbety nazývaného Špitálskym kostolom (1391). Ich fundátorom bol tunajší nájomca banskej komory H. Eisenrinkel. Sídlom komory bola dnešná budova historickej radnice (Pohronské múzeum). Obdobie stredoveku je spojené s prvou a najväčšou konjunktúrou tunajšieho baníctva, keď boli dobývané hlavne bohaté partie žilníka Reissenschuch. Ťažba tu prebiehala povrchovo i hlbinne a jej pozostatky dokumentuje trasa A. Počas 16. a 17. storočia prestávala byť ťažba v tejto južnej časti ložiska výnosná a ťažisko dobývania sa presunulo na žily v severnejšejčasti ložiska (trasa B). Preto sa razila aj dlhá Hronská dedičná štôlňa, ktorej úlohou bolo odvádzať banské vody do rieky Hron. Najdlhšie využívanou ťažnou a čerpacou šachtou bolo banské dielo Althandel (Starý závod). Túto šachtu si vybral za miesto postavenia svojho parného atmosférického stroja aj anglický konštruktér Isaac Potter. Jeho stroj tu fungoval v rokoch 1722 až 1729 a bol prvým fungujúcim banským čerpacím strojom na parný pohon mimo Veľkej Británie. Pre efektívnejšie čerpanie banských vôd bola na konci 18. storočia vyrazená nová šachta František. Taktiež bola postavená nová vodná nádrž (Tajch), ktorá zásobovala čerpacie kolesá i nové stupy, čo umožnilo efektívnejšiu úpravu chudobnejších rúd. Aj vďaka týmto opatreniam nastala na prelome 18. a 19. storočia posledná konjuktúra tunajšieho baníctva. Aktívnu ťažbu, ktorá bola od tridsiatych rokov 19. storočia čoraz stratovejšia, štát ukončil v roku 1887. Pokusy odpredať bane súkromným investorom boli neúspešné, podobne ako pokusy ku koncu Prvej česko-slovenskej republiky obnoviť ťažbu so štátnou pomocou. V roku 2016 vznikol v Novej Bani Novobanský banícky spolok, ktorého cieľom je chrániť a pripomínať si banícke dedičstvo a tradície v našom meste.

Geologická charakteristika ložiska

Novobanské drahokovové ložisko sa nachádza na juhozápadných svahoch vrchu Háj (Himmelreich) na rozhraní pohorí Vtáčnik a Pohronský Inovec. Patrí medzi tzv. nízkosulfidačné epitermálne ložiská žilného typu. Je vyvinuté v prostredí silne alterovaných  neogénnych vulkanických hornín, prevažne andezitov a ryolitov. Rudné žily sledujú severojužný zlomový systém a tiahnu sa takmer rovnobežne s masívom Hája (Himmelreich), s ktorým sú priestorovo aj geneticky späté. Žilná výplň je tvorená prevažne  kremeňom a jeho odrodami (chalcedón, jaspis a zriedkavo tiež ametyst). Hlavnými rudnými minerálmi v počiatkoch ťažby boli tzv. ušľachtilé rudy striebra (najmä akantit) a zlato (elektrum), ťažené v podpovrchovýchpartiách žíl najmä v oblasti Gupne. Tzv. kýzové rudy, tvorené hlavne pyritom, sa ťažili neskôr v 18. a 19. storočí v oblasti Vŕškov. Medzi vzácne minerály na novobanskom ložisku patria proustit, pyrargyrit, matildit, auripigment, uytenbogaardtit a z druhotných minerálov najmä známy novobanský  farmakosiderit, ktorého vzorky z konca19. storočia zdobia zbierky mnohých svetových múzeí. Významnejšie žily boli pomenované: Reissenschuch (oblasť Gupne), Kreuz, Jozef, Jakub, Alžbeta a Vavrinec (oblasť Vŕškov), Katarína, Matej, Maximilián a Ferdinand (pod Námestím slobody a farským kostolom, blízko miesta,
kde sa práve nachádzate). V oblasti Kalvárie a Šibeničného vrchu sa ťažili žily Johana, Nepomuk a Krakauer a v severnej časti mesta (Neufang) žila Freischurf. Hlavnými ťažobnými banskými dielami v meste boli štôlne Reissenschuch, Finer a Ringl v južnej časti ložiska v oblasti Gupne, šachty Althandel, Himmelreich, Narodenia Panny Márie, František a Jozef, ako aj štôlne Svornosť, Trojkráľová, František, Terézia a Ján Krstiteľ na Vŕškoch, Svätodušná štôlňa pod vrchom Cingrík, štôlňa Kreuz (sv. Jána z Kríža) v blízkosti centra mesta pod Zvoničkou, štôlne Johana a Nepomuk pod Kalváriou a štôlňa Sieben Kunsten v Neufangu.

Agregát pyrargyritu (Ag3SbS3) v kremeni. Nová Baňa, nález z r. 1900.
Farmakosiderit na limonite v alterovanom andezite (nález z 19. stor.).

Dolná štôlňa Jána z Kríža (Kreuz)

Mapka – schematický náčrt blízkeho okolia štôlne v podrobnej mierke spolu s banským polohopisom – plánom podzemných chodieb.

Lokalizácia: V intraviláne mesta, na verejnom priestranstve pred domom č. 837 na Štúrovej ulici, blízko križovatky s ulicami Májovou a Pod Gupňou, v blízkosti stredu mesta (18°38’32.9″, 48°25’28.2″), v nadmorskej výške 226 m n. m. Ústie je pod úrovňou terénu (cesty s premostením ponad štôlňu). V súčasnosti je vstup obnovený (od mája 2017) a zabezpečený kovovou mrežou.

Dolná štôlňa Ján z Kríža (spolu s hornou štôlňou, ktorá sa nachádza asi 100 m východne v údolí smerom „na Zvoničku“) dobývala krátku žilu Kreuz JZ – SV smeru. Spomína sa od konca 18. storočia. Je najjužnejšie položenou baňou v severnom banskom revíri. Prvé zmienky o štôlni sú z roku 1764. V roku 1769 v nej pracovali iba siedmi baníci, v roku 1786 ich tam pracovalo už 12, pričom banský závod vykazoval v tomto roku zisk 250 zlatých. V roku 1805 tu bola prevádzka zastavená ako dôsledok dlhodobej stratovosti. V časoch úpadku novobanského baníctva, v roku 1822, sa v štôlni vykonávali už len kutacie práce. V blízkosti Dolnej štôlne Kreuz prechádza hronská dedičná štôlňa Graner, nafáraná pomocou dôležitých prevádzkových šácht Kreuz a Tobias. Šachta Kreuz umožňovala prístup do dedičnej štôlne v miestach, kde sa pripájala dôležitá vetva – Hermanov prekop, smerujúca pod dnešné Námestie slobody. Asi 100 m severozápadne, v blízkosti šachty Tobias, sa spájali dve hlavné vetvy dedičnej štôlne: Graner a Neufang (bližšie pozri text na tabuli dedičnej štôlne Graner-Neufang – zastávka B13 na Baníckom námestí). Pri pohľade do ústia dolnej štôlne je viditeľná murovaná kamenná výstuž, typická pre obdobie 18. – 19. storočia . Podľa máp z 19. storočia je s hornou štôlňou Ján z Kríža v podzemí spojená úpadným prekopom s krátkym medziobzorom, a tak banské dielo vytvára súvislý systém podzemných chodieb s celkovou dĺžkou asi 1 km. V súčasnosti nie sú bane prístupné, chodba dolnej štôlne je zanesená veľkým množstvom kýzového kalu.

Horná štôlňa Jána z Kríža (Kreuz)

Lokalizácia: V blízkosti intravilánu mesta, v údolí Na Zvoničku (18.643471°, 48.425377°), v nadmorskej výške 255 m n. m. Ústie je nad úrovňou eróznej ryhy
(na druhej strane oproti lesnej ceste). V súčasnosti je vstup obnovený (od r. 2018) a zabezpečený kovovou mrežou.

Horná štôlňa Ján z Kríža tvorí najvrchnejší obzor banských prác na žile Kreuz. Spolu s dolnou štôlňou, medziobzorom a dobývkami tvoria komplex banských diel na tejto žile v južnej časti centrálneho žilného systému. Boli razené v rovnakom čase, počas druhej polovice 18. storočia. Žilu Kreuz zaraďujeme na základe jej minerálnej výplne medzi tzv. kýzové žily, kde prevládajúcim rudným minerálom je pyrit, jemne roztrúsený v kremennej žilovine. Vplyvom exogénnych činiteľov pyrit zvetráva a mení sa na zmes oxidov a hydroxidov železa (kýz) s charakteristickou okrovohnedou farbou. Kýzové rudy zaraďujeme medzi chudobnejšie, s náročnejšou technológiou metalurgického spracovania. Pred štôlňou môžeme vidieť objemnejšiu haldu (odval) jaloviny.

Pohľadnica z konca 19. storočia.
Rekonštrukcia ústia štôlne v roku 2018.

Šachta Althandel

Okolie šachty Althandel (lokalita „Gápeľ“) s haldou narušenou zosuvmi a odvozom materiálu (jún 2001).
Plán atmosférického ohňového stroja od J. E. Fischera v Štiavnických Baniach – reprodukcia zo Zlatej knihy baníckej.

Lokalizácia:
V údolí vedúcom k mariánskej kaplnke v Kohútove, ohlbeň sa nachádzala pravdepodobne v dnešnej záhrade patriacej k pozemku č. 553, (18.643074°, 48.428965°) na Mariánskej ul. (časť Vŕšky), v nadmorskej výške 262 m n. m.; k objektu patrí tiež výrazná halda nachádzajúca sa na pozemku č. 548.

Z hľadiska ekonomického významu a rozsahu dobývacích prác bola šachta Althandel najdôležitejším banským dielom v Novej Bani. Okolie bývalého ústia šachty, kde v minulosti stáli ťažné zariadenia a prevádzkové budovy šachty, sa dodnes nazýva „Gápeľ“. Šachta mala celkovo šesť dobývacích obzorov. Prvý obzor – štôlňa Baptista – sa nachádzal v hĺbke asi 35 m. Obzor hronskej dedičnej štôlne Graner-Neufang šachta dosiahla v hĺbke 68 m. Pod úrovňou dedičnej štôlne boli vyrazené tri hlbinné obzory: prvý v hĺbke asi 25 m, druhý asi 50 m a posledný, na ktorom bola šachta ukončená, v hĺbke zhruba 70 m pod dedičnou štôlňou. Celková hĺbka šachty bola okolo 140 – 150 m. Šachta sa v dokumentoch spomína od polovice 16. storočia. Ťažili sa v nej spočiatku pomerne bohaté výberové rudy najmä zo žíl Jakub a Jozef, neskôr (v 19. storočí) tiež kýzové rudy zo žily Vavrinec. Na objemnej halde pod šachtou je možné dodnes nájsť kremennú žilovinu so zvyškami rúd s obsahom Au až do 6 g/t.
Do konca 17. storočia boli vyťažené rudy od povrchu až po úroveň obzoru hronskej dedičnej štôlne (Graner), ktorou voda prirodzene odtekala zo šachty do Hrona. Problémy nastali s postupom ťažby pod úroveň dedičnej štôlne, keď už nebolo možné ťažiť bez sústavného čerpania banských vôd z hlbokých dobývok. Na šachte boli postupne inštalované čerpacie zariadenia na rôzny pohon: konské gáple a rôzne vodné kolesá. Problémy s čerpaním vody mal vyriešiť „ohňový stroj“, ktorý postavil anglický mechanik Izák Potter podľa vzoru strojov Newcomenovej konštrukcie. Na šachte bol
v prevádzke v rokoch 1722 – 1729 a bol to prvý stroj tohto typu na európskom kontinente (mimo Anglicka). Parný stroj na šachte Althandel fungoval prvé dva roky len s problémami. Do plnej prevádzky bol uvedený na jar v roku 1724 po úpravách J. E. Fischera von Erlach. Ako na veľkú európsku raritu sa naň prišlo pozrieť viacero zahraničných odborníkov a učencov.  Vďaka tomuto stroju sa mesto Nová Baňa nezmazateľne zapísalo do dejín svetovej techniky. Banský závod však napriek tomu nebol schopný udržať svoju ziskovosť a po rozpade súkromného ťažiarstva sa dostal do rúk štátu a mesta. Koncom 18. a začiatkom 19. storočia bol banský závod Althandel vďaka opatreniam banského správcu J. Lilla opäť vysoko ziskový. Na šachte pracovalo vtedy vyše 150 robotníkov. Po krátkom období relatívnej prosperity bola šachta od prvej polovice 19. storočia udržiavaná v stratovej prevádzke až do ukončenia ťažby v roku 1887.

Šturc a šachta Himmelreich

Lokalizácia: Informačný panel sa nachádza v časti Vŕšky, v lokalite Gápeľ, nad horným okrajom prepadliska Šturc v blízkosti predpokladaného ústia šachty Himmelreich (18.641894, 48.430260), v nadmorskej výške 295 m n. m. Celý objekt sa nachádza na súkromných pozemkoch č. 723 a 729.

Rozsiahle, morfologicky výrazné prepadlisko s názvom Šturc vzniklo pravdepodobne plytkou povrchovou ťažbou žíl Alžbeta, Terézia a Vavrinec. Povrchové a neskôr prepadnuté plytké podpovrchové banské práce tu prebiehali pravdepodobne v 14. a  15. storočí, ale možno aj skôr. Vtedy boli ťažené bohaté výberové rudy z vrchných partií žíl. Haldy z tejto mohutnej dobývky boli neskôr, v 17. a 18. storočí, znova ťažené a ich poloha bola často predmetom územných sporov majiteľov banských polí na Vŕškoch.
Rozsah dobývky (asi 50×100 m s hĺbkou okolo 20 m) svedčí o prosperujúcej ťažbe rúd v stredovekom období. Je možné sa domnievať, že zisky z tejto lokality sa výrazne podieľali na prosperite mesta na prelome 14. a 15. storočia, keď boli postavené mnohé významné budovy: farský kostol, kláštor, kostol a špitál sv. Alžbety.  Dobývka „Sturz“ je zakreslená na skoro všetkých historických mapách a bansko-polohopisných plánoch z 18. a 19. storočia. Postupom osídľovania a rozširovania intravilánu mesta priamo do baníckych oblastí (na Vŕšky) boli svahy a dno dobývky upravené kvôli stavbe rodinných domov. Napriek tomu je aj dnes možné voľným okom rozoznať jej morfológiu a rozsah dobývacích prác. Šachta Himmelreich bola vyhĺbená v blízkosti povrchovej dobývky Šturc a siahala po úroveň štôlne Ján Krstiteľ do hĺbky približne 60 m. Ústie šachty bolo pomerne vysoko položené (nadmorská výška 305 m n. m.) a jej názov bol asi odvodený od názvu blízkeho vrchu Himmelreich, čo je historický názov Hája (710 m n. m.). Účelom šachty bolo sprístupnenie podpovrchových dobývok na žile Vavrinec na úrovní štôlní Ján Krstiteľ a Ján Evanjelista. S týmto cieľom navrhol v roku 1781 J. Lill jej opätovné vyzmáhanie. Ústie šachty je dnes nezreteľné, v jej blízkosti sa dá tušiť miesto, kde pravdepodobne stálo ťažné zariadenie – gápeľ.

Pohľadnica Nová Baňa „Novábaňa“, pohľad na radnicu a centrum z Kalvárskej ulice, v pozadí banícka štvrť Vŕšky
Mapa baní v lokalite Gápeľ (Šturc Himmelreich, Ján Krstiteľ, Ján Evanjelista) v podrobnej mierke (1:2 000)

Šachta Narodenia Panny Márie

Pohľadnica kolorovaná Pozdrav z Novej Bane. Pohľad na centrum mesta od Kalvárie, v pozadí banícka štvrť Vŕšky. Vydavateľ Ateliér Vojtecha Rasofszkého Nitra

Lokalizácia: V lese nad ulicou Vŕšky, nad pozemkom č. 743 (18.643206°, 48.432825°), vo výške 363 m n. m. K objektu je možný prístup z Vŕškov pešo po lesných cestách a chodníkoch.

Ťažnú a vetraciu šachtu Narodenia Panny Márie (Mariae Geburt) začali hĺbiť 1. septembra 1783 v banskom poli Traja králi podľa návrhov banského správcu J. Lilla, ktoré predniesol dva roky predtým. Vďaka ich realizácii zažilo novobanské baníctvo svoju poslednú väčšiu konjunktúru na prelome 18. a 19. storočia. Podobné rozsiahle investície, akou bolo aj razenie tejto šachty, boli možné len potom, ako sa štát začal rozsiahlejšie angažovať v novobanskom baníctve.  Lill vo svojom návrhu z roku 1781 kriticky zhodnotil, ako ťažiar Entzler viedol bane v okolí Althandlu. Zároveň urobil zhodnotenie perspektívnych zásob na žile Jakub. Na zlepšenie vetrania hlbších dobývok nechal preraziť niekoľko prekopov medzi obzormi a navrhol tiež vyhĺbiť novú dopravnú a vetraciu šachtu – šachtu Narodenia Panny Márie. V roku 1795 dosiahla šachta celkovú hĺbku 66 siah (145 m) až na úroveň dedičnej štôlne Graner-Neufang, kde bolo jej hĺbenie ukončené. Obzory na šachte tvorili úrovne štôlní Trojkráľová a Svornosť a ich náraziská sa využívali na ťažbu a dopravu rudy z bohatých severných častí žíl Jozef a Jakub. Na mieste bývalej ohlbne šachty sa dnes nachádza prepadlisko. V okolí šachty je rozsiahly odval, v miestnom baníckom nárečí nazývaný „halma“ (lokalita v tejto časti Vŕškov sa dodnes nazýva „Pod halmou“). Zreteľné je tiež miesto, kde pravdepodobne stál ťažný konský gápeľ (podľa ilustrácií z mapy J. Lilla z roku 1795).

Šachta František (Šachta Cisára Františka II.)

Lokalizácia: V intraviláne mesta, v časti Vŕšky, v blízkosti križovatky ulíc Moyzesovej, Kamenárskej a Čierny Lúh (18.639053°, 48.435436°), v nadmorskej výške 286 m n. m. na verejnom pozemku. Presná poloha ústia šachty v súčasnosti nie je zreteľná a je možné ju odvodiť iba z historických máp.

Projekt šachty vznikol koncom 18. storočia v súvislosti s budovaním vodnej nádrže Tajch a banského vodohospodárskeho systému s cieľom obnovenia prosperity novobanského baníctva. Šachta mala sprístupniť hlboké partie žily Jakub v severnej časti ložiska, do ktorej sa vkladali nádeje na ďalšie pokračovanie vo výnosnej ťažbe.

Šachtu začali hĺbiť v rokoch 1796 – 1797 spolu s prívodnými jarkami z vodnej nádrže. Voda z Tajchu mala pri šachte poháňať stroje na čerpanie banských vôd z hlbinných obzorov na úroveň dedičnej štôlne Neufang, ktorou by odtekala do Hrona. Plánovaná hĺbka šachty bola 40 siah (asi 88 m) od ústia až po III. hlbinný obzor. Z úrovne III. hlbinného obzoru bol razený prekop na žilu Jakub, ktorý mal byť zároveň najhlbším dobývacím obzorom v novobanských baniach. Pre vysoké náklady, nedostatočný výkon čerpadiel a časté nehody zapríčinené prívalovými banskými vodami bolo razenie prekopu v roku 1817 predčasne ukončené. Príčinou neúspechu projektu boli tiež časté poruchy hrádze vodnej nádrže – Tajchu. Nemožnosť dosiahnutia hlbších partií žily Jakub zo šachty František, kde sa očakávala bohatšia ruda, urýchlila úpadok novobanského baníctva koncom 19. storočia. Dnes je v miestach neďaleko bývalej šachty vidieť zvyšok po kamennom múre z veľkých opracovaných ryolitových kvádrov (za autobusovou zastávkou), pochádzajúcich pravdepodobne z obloženia ohlbne šachty alebo základov niektorej z prevádzkových budov. Objemná halda z tejto šachty sa nachádza na pozemku jedného z domov pod Kamenárskou ulicou. Ku komplexu šachty patrí tiež tzv. vodná štôlňa pod haldou, ktorou bola odvádzaná voda poháňajúca čerpacie koleso. V blízkosti šachty, v opornom múre súkromného pozemku na Baníckej ulici, sa zachoval opracovaný ryolitový kváder s vytesaným historickým nápisom – základný kameň šachty.

Historická fotografia
Mapa baní v okolí šachty František v podrobnej mierke (1:2 000)

Trojkráľová štôlňa

Areál Trojkráľovej štôlne

Lokalizácia:
V intraviláne mesta, v časti Vŕšky, na Vodárenskej ulici na verejnom priestranstve medzi súkromnými parcelami č. 1177 a 1182 (18.639183°, 48.433161°),
v blízkosti baníckej kaplnky a budovy banskej správy z 18. storočia (dnes detský domov). Pred štôlňou sa nachádza rozsiahla objemná halda s borovicovým porastom.

Trojkráľová štôlňa spolu so štôlňou Svornosť a šachtou Narodenia Panny Márie tvoria vzájomne prepojený systém chodieb v severnej časti rudného revíru v oblasti Vŕškov. Ústia sa nachádzajú približne v jednej línii v smere západ – východ a chodby sú razené východným smerom, kolmo na priebeh rudných žíl Alžbeta, Vavrinec (s odžilkom Sauberer), Jakub, Jozef a Joachim, ktoré uvedené banské diela dobývali. Vďaka svojej výškovej úrovni Trojkráľová štôlňa (275 m) spolu so štôlňou Tag (južnejšie, pri šachte Althandel) predstavujú najvyšší rozsiahlejší dobývací obzor novobanských baní (druhú
úroveň od hronskej dedičnej štôlne). Štôlňa sa prvýkrát spomína v r. 1697, keď patrila k štôlni Svornosť (nižšia výšková úroveň), s ktorou je spojená viacerými úpadnými prekopmi. Dobývala hlavne žily Alžbeta a Vavrinec-Sauberer, ktoré obsahovali v tejto časti najmä chudobnejšie, tzv. kýzové alebo stupové rudy. Tieto rudy obsahovali jemne rozptýlený pyrit, ktorý na vzduchu rýchlo zvetrával a rozkladal sa na sekundárne sírany. Rudy boli napriek nízkemu obsahu zlata vďaka svojej ľahkej spracovateľnosti a taviteľnosti pomerne žiadané v blízkej hute v Žarnovici. Štôlňa bola vďaka záujmu o tento typ rúd (aj keď pracovala prevažne so stratou) v prevádzke až do uzavretia baní v roku 1887. Smerom od ústia je štôlňa zabezpečená murovanou výstužou až po križovanie žily Alžbeta (asi 70 m od ústia), kde sa nachádzajú zavalené dobývky. Ďalej pokračuje smerom na východ opäť murovanou výstužou, ako aj úzkou chodbou až po dobývky na žile Vavrinec-Sauberer, kde  sa nachádza väčší zával tvorený silne premenenou horninou rozpadnutou až na kal piesčitého charakteru svetlej farby. Podľa historických máp štôlňa končí na nárazisku šachty Narodenia Panny Márie.

Banícka kaplnka a budova banskej správy

Lokalizácia: V intraviláne mesta, na križovatke ulíc Vŕšky, Kamenárska a Banícka (18.638429°,  48.432355°).

Náročnosť a nebezpečenstvo práce baníkov posilňovali aj ich zbožnosť. Pred fáraním do bane i po práci sa modlievali k svätým patrónom baníctva a prosili ich o ochranu. Jednou z hlavných, u nás uctievaných patrónok, bola sv. Anna. Jej je zasvätená aj banícka kaplnka neďaleko Trojkráľovej štôlne. Nachádza sa na centrálnom mieste severnej časti revíru. Odtiaľto odchádzali baníci do práce k jednotlivým baniam a stupám. Tu sa nachádzal aj tzv. „Huthaus“, kde boli baníci inštruovaní ohľadom postupu práce a vydávali sa im pracovné pomôcky. Kaplnka bola postavená v roku 1822 v jednoduchom empírovom štýle s valenou klenbou. Slávnostne ju posvätili 12. septembra toho istého roku. Každoročne sa tu na sviatok sv. Anny slúžila banícka svätá omša. A odtiaľto vychádzali aj pohrebné sprievody, ktorými odprevádzali baníkov na ich poslednej ceste. Neďaleko sa nachádza baroková budova, v ktorej sídlil od 18. storočia erárny banský dozorca („Schichtenmeister“). Jemu podliehal priamy dozor nad
prevádzkou v štátnych baniach v Novej Bani. Jeho nadriadeným bol hlavný banský správca v Banskej Štiavnici. Dnes v budove sídli detský domov. Medzi týmito zachovanými budovami sa nachádzalo viacero prevádzkových budov banského závodu Althandel-Trojkráľová. Bola tu centrálna triediareň, premyváreň rudy a neďaleko aj centrálny sklad pušného prachu.

Fotopohľadnica z roku 1939. Novobanský maliar J. Ďuriš (v plášti a čiapočke), autor obrazu Golgoty v Baníckej kaplnke

Novobanské úpravníctvo – Stupy nad štôlňou Svornosť

Pohľad na bývalý Jauschov mlyn, ktorý pôvodne slúžil ako banský z 27.12.2001

Lokalizácia: V intraviláne mesta, pri chodníku vedúcom od haldy Trojkráľovej štôlne na futbalové ihrisko (18.63746°, 48.43286°), v nadmorskej výške cca 255 m n. m. V teréne je viditeľná stupňová kaskáda, na ktorej stáli jednotlivé objekty stúp.

Na potreby hutníckeho spracovania rúd bolo potrebné mechanicky upraviť ich do taviteľnej podoby. Uhorské úpravníctvo bolo považované za jedno z najvyspelejších v Európe. Úprava rúd prebiehala vo viacerých stupňoch a jej výsledkom bol rudný koncentrát. Ten bol ďalej spracovávaný spočiatku v kremnických hutách a neskôr aj v centrálnej striebornej hute v Žarnovici. Úpravníctvo bolo takou významnou časťou baníctva, že už prvá písomná zmienka o tunajšom baníctve z roku 1337 sa týka práve rudných mlynov. V neskoršom období prevládali hlavne stupy, kde sa spracovávali chudobnejšie, tzv. „stupové rudy“. Naďalej sa však spracovávala aj „výberová ruda“ na tzv. mlynkové zlato. Proces začínal triedením rudy v triediarni, kde pracovali väčšinou starí baníci, ženy a deti. Následne sa najkvalitnejšia ruda mlela a ryžovaním sa z nej získavali zrnká zlata. Chudobnejšia ruda sa tiež upravovala gravitačne. Najprv sa drvila v stupách, následne sa viacnásobne premývala v splavoch. Práve v priebehu 18. storočia dosiahla mechanizácia úpravníctva najvyššiu úroveň. Banský majster J. Lill preto navrhol v roku 1781 zmodernizovať aj tunajšie úpravníctvo.V priebehu niekoľkých rokov bol pri erárnom banskom podniku Althandel-Trojkráľová štôlňa postavený moderný úpravnícky komplex. Vodou ho zásobovali vodné jarky vedené z novobanského potoka a z novopostavenej vodnej nádrže – Tajchu. Aby bola voda čo najefektívnejšie využitá, jeho jednotlivé súčasti boli vystavané kaskádovito od haldy Trojkráľovej štôlne až po úroveň ústia štôlne Svornosť.

Štôlňa Svornosť (Einigkeit)

Lokalizácia: V intraviláne mesta, na východnej strane tréningového futbalového ihriska v časti Dlhá lúka (18.6367222°, 48.4330556°), v nadmorskej výške 243 m n. m. Chodba vystužená kamenným murivom  je zavalená asi po 15 m. Ihrisko je zriadené na zarovnanej halde z tejto štôlne.

Štôlňa patrí do sústavy vzájomne prepojených banských diel v severnej časti Vŕškov. Z troch baní – Svornosť, Trojkráľová a Narodenia Panny Márie – je Svornosť najzápadnejšie položená, nízko nad úrovňou Novobanského potoka. Plnila tiež účel dedičnej štôlne, odvodňujúcej vyššie položené banské diela a dobývky na žilách Alžbeta, Vavrinec-Sauberer a Jozef.  Štôlňa existovala už pred rokom 1593. Začiatkom 19. storočia merala spolu s prekopmi a slednými chodbami od ústia po žilu Jozef spolu s bočnými chodbami a prekopmi asi 2,5 km. Hlavné a na lokálne pomery veľmi rozsiahle dobývky v úrovni štôlne Svornosť sa nachádzali na žile Jozef na Vŕškoch, asi 180 m pod povrchom (približne v oblasti kóty Taubenhýbel, 424 m) v priamej vzdialenosti asi 650 m od ústia štôlne. Je prepojená úpadnými prekopmi a chodbami s obzormi Hronskej dedičnej štôlne (na vetve Neufang) a vyššie položenou Trojkráľovou štôlňou.

Vchod do štôlne v opornom múre ihriska z roku 2000

Šachta Jozef

Zobrazenie prevádzkových budov na šachte Jozef na pohľadnici zo 40. rokov 20. storočia
Mapka okolia šachty Jozef v podrobnej mierke (1:2 000)

Lokalizácia:
V intraviláne mesta, v časti Vŕšky, na Moyzesovej ulici, na verejnom priestranstve blízko objektu zberných surovín (18.6380555°, 48.4302778°). Pod šachtou je dodnes zreteľná veľká halda.

Šachta Jozef bola vyhĺbená už niekedy v priebehu 17. storočia  v súvislosti s razením dedičnej štôlne Neufang. Začiatkom 19. storočia bola vyzmáhaná so zámerom razenia priameho prekopu na žilu Jakub z úrovne tejto štôlne. Význam šachty však súvisí najmä s pokusmi o obnovu novobanského baníctva v rokoch 1931 – 1939.

V roku 1931 bol schválený plán, podľa ktorého mala spoločnosť Montania so sídlom vo Zvolene šachtu opraviť betónovou výstužou, prehĺbiť do hĺbky asi 100 m a z tejto úrovne sa mal raziť východným smerom prekop na žilu Jakub v dĺžke asi 300 m. V rámci projektu sa mala tiež opraviť hronská dedičná štôlňa Graner-Neufang, ktorá mala odvádzať vodu z obnovených baní do Hrona. Na šachte Jozef sa malo inštalovať elektrické ťažobné zariadenie s ťažobnou vežou a výkonným elektrickým čerpadlom. Pri šachte sa tiež mala postaviť flotačná úpravňa rudy s dennou kapacitou 150 ton rudy.

Bane boli otvorené 14. apríla 1936, prípravné práce sa však zastavili už 9. júna 1939 na nedostatočný geologický prieskum, neistej návratnosti investície a neistým politickým pomerom. Dňa 22. mája 1939 sfárala šachtou Jozef do novobanských baní odborná komisia, ktorá rozhodla o tom, aby sa novobanské baníctvo ako beznádejné zanechalo a nové zariadenia odstránili.

Pokusy o obnovenie novobanského baníctva v 30. – 40. rokoch 20. storočia si dodnes pamätajú mnohí obyvatelia Vŕškov, ako aj poslední novobanskí baníci, ktorí tu krátke obdobie pracovali. Objekt ťažobnej veže na šachte Jozef z toho obdobia je pravdepodobne jediný z novobanských baní, ktorý sa dodnes zachoval vyobrazený na fotografii. Ústie šachty bolo pod betónovou platňou za pamätníkom, na ktorom bola v r. 1972 chybne inštalovaná tabuľa na počesť 250. výročia spustenia atmosférického parného stroja v Novej Bani. Tabuľa bola z pamätníka odcudzená v 80. rokoch 20. storočia. Veľká halda pod šachtou sa v 90. rokoch zabezpečila stabilizáciou strmých svahov.

Banícke námestie – Hronská dedičná štôlňa

Zrekonštruované ústie Hronskej dedičnej štôlne v júni 2002
Mapka okolia Baníckeho námestia s vyznačením chodieb Hronskej dedičnej štôlne v podrobnej mierke (1:2 000)

Lokalizácia: Hronská dedičná štôlňa (Graner – Neufang) prechádza v týchto miestach popod Banícke námestie a ústi do Hrona, v oplotenom areáli podniku Knauf Insulation, za železničným násypom, asi 30 m od administratívnej budovy (18.64196°, 48.40988°). Jej portál bol v roku 2002 zrekonštruovaný a v jeho blízkosti inštalovaná pamätná tabuľa.

Hronská dedičná štôlňa Graner – Neufang slúžila viacerým generáciám baníkov najmä na odvodňovanie baní v severnom novobanskom rudnom revíri v oblasti Vŕškov a Najfangu.

Prirodzeným spádom cez ňu odtekala do Hrona voda nielen z vyššie položených dobývacích obzorov, ale aj voda, ktorá sa čerpala z hlbokých baní až 80 m pod jej úrovňou (v šachtách Althandel a František). Okrem odvodňovania slúžila tiež ako významný dobývací obzor na úrovni Hrona (asi 200 m n. m.).

Obzor dedičnej štôlne Graner – Neufang tvorí rozsiahlu sieť chodieb rozprestierajúcu sa takmer pod celým mestom, s celkovou dĺžkou približne 14,5 km. S jej razením sa začalo v polovici 16. storočia. Pôvodná dedičná štôlňa sa razila od Hrona severným a severozápadným smerom, pod náplavami Novobanského potoka a ďalej pod úpätím Gupne smerom k šachte Tobiáš (na dnešnej Štúrovej ulici). V blízkosti tejto šachty
sa rozvetvuje na niekoľko vetiev, hlavné sú Graner a Neufang.

Staršia vetva (štôlňa Graner) vedie od šachty Tobiáš severovýchodným smerom k šachte Althandel (dosiahla ju asi v r. 1642) a ďalej až pod mohutné dobývky na žile Jozef v údolí pod Taubehýblom (smerom na Šarvíz). Novšia štôlňa Neufang, razená v 18. a 19. stor., sleduje približne smer Novobanského potoka, vedie popri šachtách Jozef a František smerom na Najfang až po Havranov most. Menšia vetva, tzv. Hermanov prekop, smeruje od šachty Tobiáš na západ pod dnešné hlavné námestie a ďalej na sever pod farský kostol. Pod námestím sa štôlňa nachádza v hĺbke približne 35 – 40 m.

Na tomto mieste ústi do dedičnej štôlne Neufang, tzv. prekop Všechsvätých, ktorý vedie od šachty Maximilián (pri farskom kostole) východným smerom. V oblasti Baníckeho námestia preráža rudnú žilu Matej, bohatú na kýzy. Na viacerých miestach sa tu voda zo zavalenej dedičnej štôlne dostáva von a farbí vodu Novobanského (kýzového) potoka na okrovohnedo v asi 500 m dlhom úseku od Baníckeho námestia až po sútok so Starohutským potokom.

Štangelír a šachta Maximilián (Kirchenberger)

Lokalizácia: V intraviláne mesta, na kopci Kirchenberg (Kostolný vrch), neďaleko farského kostola, v záhrade domu č. p. 363 (18.6361111°, 48.4269445°; 252 m n. m.). Objekt je prístupný  po asfaltových cestách s možnosťou parkovania pri farskom kostole  a tiež po schodoch medzi kostolom a ul. M. R. Štefánika (Štangelír).

Objekt reprezentuje dobývanie rúd v samom centre mesta, mimo baníckej časti Vŕšky, na žilách Ferdinand, Albert, Maximilián a Matej. Tieto, tzv. mestské žily, sa ťažili od 16. storočia po úroveň dedičnej štôlne Graner – Neufang, na ktorej boli nafárané jednak tzv. Hermanovým prekopom, vedúcim od šachty Tobiáš (Kreuz) až pod hlavné námestie a ďalej pod farský kostol, ako aj tzv. prekopom Všechsvätých (Allerheiligenschlag) smerujúceho od dnešného Baníckeho námestia západným smerom pod miestnu časť Hrádza.

Žily obsahovali prevažne kýzové rudy s vysokým obsahom pyritu a nízkym obsahom drahých kovov. V priestore dnešného Baníckeho námestia sa z prekopu na povrch dostávajú banské vody s vysokým obsahom kýzu (viac informácií je na paneli venovanom dedičnej štôlni Graner – Neufang, zastávka B13). Popri šachte Maximilián prechádzala cestička od baní na opačnej strane Novobanského potoka k farskému Kostolu narodenia Panny Márie. Baníci ju využívali ako najkratšiu cestu na nedeľné bohoslužby. Neskôr tu boli vybudované schody, no pôvod ich miestneho pomenovania – „Štangelír“ zostáva nejasný.

Štôlňa Sieben Kunsten (Siebenwerk)

Ústie štôlne Sieben Kunsten, širší pohľad (2018)
Ústie štôlne Sieben Kunsten, širší pohľad (2018)

Lokalizácia: V intraviláne mesta, v lokalite Havranov most  (Spodná ulica),  pri pozemku č. 1614 (18.6351055°, 48.4433139°), v nadmorskej výške 262 m n. m.
Vchod do štôlne je dnes pomerne zachovalý a z cesty dobre viditeľný.

Banské dielo reprezentuje ťažbu v najsevernejšej oblasti novobanského drahokovového ložiska, nazývanej Najfang (Neufang). V tejto časti sa vykonávali rozsiahlejšie prospektorské práce pravdepodobne už v stredovekom období. Svedčia o tom povrchové banské diela a šachtice v oblasti medzi Najfangom a Kňazovou lúkou – pôvodné bane Sieben Kunsten, ktoré sú už dnes v teréne ťažko rozpoznateľné. Samotná štôlňa tohto mena bola vyrazená pravdepodobne až v 17. a 18. storočí. Je razená  východným smerom popod uvedené staré dobývky a jej celkovú dĺžku možno podľa starých máp odhadnúť na asi 500 m. Južnejšie boli v oblasti Najfangu razené rovnakým smerom tiež obe štôlne Dominik (predná a zadná).

Situáciu starých banských diel a výsledky analýzy obsahu drahých kovov zachytil na svojej mape začiatkom 19. storočia banský dozorca F. Weiss. Koncom 19. storočia bola do tejto oblasti severným smerom razená Hronská dedičná štôlňa, ktorej dlhá vetva Neufang má názov odvodený práve od tejto časti mesta. Počas razenia dedičnej štôlne Neufang, ktorá tu vedie asi v hĺbke 60 m  pod povrchom, bola prerazená pomerne bohatá žila Freischurf (asi v rokoch 1855 – 1860), ktorá obsahovala viditeľné bohatšie koncentrácie ušľachtilých rúd striebra spolu s viditeľným rýdzim zlatom a striebrom (údajne v kríčkovitých agregátoch), antimonitom a mineralogickou zaujímavosťou – primárnym auripigmentom – síranom arzénu. Žilu podrobne zdokumentoval a mineralogicky spracoval M. V. Lipold. Podľa archívnych údajov bola žila vydobytá takmer až na povrch, smerom do hĺbky však obsah rúd rapídne ubúdal a žila vykliňovala. Po tomto úspešnom náleze pokračovalo razenie dedičnej štôlne v pomerne ťažkých podmienkach smerom na sever až pod staré dobývky na Sieben Kunsten, očakávané rudy sa však nenašli

GEOPARK  Banská Štiavnica
 Cieľom zriadenia banskoštiavnického geoparku je zabezpečiť harmonický, vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj územia širšieho regiónu Banská Štiavnica, ktorý využitím hospodárskeho, demografického a prírodného potenciálu regiónu zabezpečí ekonomický rast, zvýšenie zamestnanosti a skvalitnenie krajiny. Geologická história a následné pozmenenie krajiny vplyvom banskej činnosti robia územie regiónu jedinečným nielen v rámci Slovenska, ale i vo svete. Projekt „Geopark Banská Štiavnica” zaberá geomorfologické celky Štiavnické vrchy, Krupinská planina, Javorie, Kremnické vrchy, Vtáčnik a Pohronský Inovec na území okresov Banská Štiavnica, Krupina, Žiar nad Hronom, Žarnovica, Levice, Zlaté Moravce a Zvolen. Oblasť geoparku je rozdelená do viacerých územných celkov turizmu (ÚCT), v rámci ktorých je každý objekt vo vytvorenej databáze označený jedinečným kódom. Medzi územné celky turizmu tak patria: ÚCT Štiavnické Bane, Banská Štiavnica, Hodruša-Hámre, Vyhne, Pukanec, Nová Baňa, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Zvolen, Krupina a Levice. Územie banskoštiavnického geoparku je rozdelené do troch zón: jadrovej, ochrannej a prechodnej. ÚCT Nová Baňa mapuje najmä geologické, ekologické a montanistické objekty v bezprostrednom okolí mesta. Je súčasťou širšej novobansko-pukaneckej oblasti, zahŕňajúcej okrem Novej Bane ďalšie dve významnejšie rudné ložiská: Rudno nad Hronom (masív Chlmu) a Pukanec.
Zdroj: Smolka, J. a kol., 2005: Pasporty objektov banskoštiavnického Geoparku, ŠGÚDŠ, Bratislava, 864 s.

Sponzori:

Jozef Spurný

Realizátori Banského náučného chodníka:
Mesto Nová Baňa, OZ Novobanský banícky spolok
Spracovali:
Mesto Nová Baňa, OZ Novobanský banícky spolok, Gladiš Igor – FOGO, Nová Baňa
Text:
RNDr. P. Pauditš, PhD., P. Konečný, PhD.
Jazyková korektúra:
Mgr. Z. Budinská

Preklad do anglického jazyka:
Mgr. Z. Budinská, RNDr. P. Liščák, CSc.
Zdroj a foto:
archív OZ Novobanský banícky spolok, mesto Nová Baňa a Pohronské múzeum, scan RNDr. K. Weis, PhD., RNDr. P. Pauditš, PhD., P. Konečný, PhD., P. Kopernický, I. Gladiš
Topografický podklad: © ZBGIS (GKÚ, 2018)
Logo: H. Trajteľová